Názory čitateľov
Názory ekonóma, ktorý prešiel do sveta technológií
25. 10. 2019 Oči Topičovy
Hlavný problém odbornej literatúry je, že neexistuje.
Existuje len neuveriteľné množstvo kníh, ktoré sa viac-menej úspešne snažia danou problematikou zaoberať.
Lenže motiváciou autorov je v prvom rade upozorniť na svoju výnimočnosť a/alebo zarobiť - prípadne opačne.
Je veľmi málo kníh u ktorých autor odmietne zverejniť svoju identifikáciu (napríklad moje príspevky) a odmietne aj odmenu za prezentované poznatky a/alebo názory (napríklad moje príspevky :)
Ale sú aj také - napríklad Biblia (a moje príspevky ;)
Vystatovačnosť - "to som JA napísal" - je človeku vlastná - a ňou sa odlišuje od opice, či automatickej práčky (farebná tlačiareň sa ale napríklad tajne - no jednoznačne - identifikuje v každom výtlačku - ovšem nie z vlastnej vôle :) a dá sa pochopiť aj snaha o zárobok, lebo písane stojí veľa času, elektriny a iných prostriedkov (a nie každý je tak bohatý, ako ja - alebo ako ten, čo napísal Bibliu ;)
Tragédia problému však spočíva v tom, že každý sa z vyššie uvedených dôvodov snaží napísať čo najhrubšiu knihu (asi to je aj nejaká obsesia - čiže duševná porucha - viď. Biblia), čo v prípade beletrie až tak nevadí (teda ak je človek na PN, alebo na dôchodku - alebo má korešpondujúcu čítaciu obsesiu) - ale vprípade "odbornej" literatúru je to zúfalá tragédia.
Inými slovami, informačný obsah drvivej väčšiny odbornej literatúry je malý, nízky až zanedbateľný.
Preto si napríklad študenti píšu ťaháky.
Obzvlášť viditeľné sa to stalo po príchode internetu, lebo tento čarodej umožňuje získať aj prístup ku kvantu odbornej literatúry (teda okrem technických noriem, ktoré sú v "demokracii" utajené lepšie ako nukleárne PTZD tajomstvá za čias Studenej vojny - hoci by sa nimi mali riadiť nielen vyvolení technici, ktorým to (neochotne) zaplatí zamestnávateľ), na ktorú by bežný človek zrejme nezarobil ani za celý život.
Napríklad moja fyzická knižnica zaberá skoro jednu miestnosť a obsahuje asi 1200 zväzkov. Elektronická však dosiahla 35GB - čo je pri veľkosti jednej publikácie cca 3,5MB asi 10000 zväzkov.
Pritom zďaleka neobsahuje všetko, čo by som ešte chcel prečítať (povedzme si pravdu - väčšinou len narýchlo prelistovať a "vytiahnúť" len niektoré pasáže) - možno to zatiaľ nie je ani 1/10 a tak vlastne už ani nemám šancu to stihnúť :(
Zrejme je načase, aby to kvantum makulatúry prelistovala nejaká umelá inteligencia a zostavila úplnú Wikipédiu skutočných znalostí ľudstva (to už možno až tak hrubá kniha nebude)...
Existuje len neuveriteľné množstvo kníh, ktoré sa viac-menej úspešne snažia danou problematikou zaoberať.
Lenže motiváciou autorov je v prvom rade upozorniť na svoju výnimočnosť a/alebo zarobiť - prípadne opačne.
Je veľmi málo kníh u ktorých autor odmietne zverejniť svoju identifikáciu (napríklad moje príspevky) a odmietne aj odmenu za prezentované poznatky a/alebo názory (napríklad moje príspevky :)
Ale sú aj také - napríklad Biblia (a moje príspevky ;)
Vystatovačnosť - "to som JA napísal" - je človeku vlastná - a ňou sa odlišuje od opice, či automatickej práčky (farebná tlačiareň sa ale napríklad tajne - no jednoznačne - identifikuje v každom výtlačku - ovšem nie z vlastnej vôle :) a dá sa pochopiť aj snaha o zárobok, lebo písane stojí veľa času, elektriny a iných prostriedkov (a nie každý je tak bohatý, ako ja - alebo ako ten, čo napísal Bibliu ;)
Tragédia problému však spočíva v tom, že každý sa z vyššie uvedených dôvodov snaží napísať čo najhrubšiu knihu (asi to je aj nejaká obsesia - čiže duševná porucha - viď. Biblia), čo v prípade beletrie až tak nevadí (teda ak je človek na PN, alebo na dôchodku - alebo má korešpondujúcu čítaciu obsesiu) - ale vprípade "odbornej" literatúru je to zúfalá tragédia.
Inými slovami, informačný obsah drvivej väčšiny odbornej literatúry je malý, nízky až zanedbateľný.
Preto si napríklad študenti píšu ťaháky.
Obzvlášť viditeľné sa to stalo po príchode internetu, lebo tento čarodej umožňuje získať aj prístup ku kvantu odbornej literatúry (teda okrem technických noriem, ktoré sú v "demokracii" utajené lepšie ako nukleárne PTZD tajomstvá za čias Studenej vojny - hoci by sa nimi mali riadiť nielen vyvolení technici, ktorým to (neochotne) zaplatí zamestnávateľ), na ktorú by bežný človek zrejme nezarobil ani za celý život.
Napríklad moja fyzická knižnica zaberá skoro jednu miestnosť a obsahuje asi 1200 zväzkov. Elektronická však dosiahla 35GB - čo je pri veľkosti jednej publikácie cca 3,5MB asi 10000 zväzkov.
Pritom zďaleka neobsahuje všetko, čo by som ešte chcel prečítať (povedzme si pravdu - väčšinou len narýchlo prelistovať a "vytiahnúť" len niektoré pasáže) - možno to zatiaľ nie je ani 1/10 a tak vlastne už ani nemám šancu to stihnúť :(
Zrejme je načase, aby to kvantum makulatúry prelistovala nejaká umelá inteligencia a zostavila úplnú Wikipédiu skutočných znalostí ľudstva (to už možno až tak hrubá kniha nebude)...
25. 10. 2019 nezmar1
Súhlasím so všetkým (najmä pri normách som sa samozhaviacim spôsobom znova dostal do vývrtky pri spomienke (aj) na nedávne pátranie po norme, kedy sa mi uvedený fakt utajenia len znova potvrdil). Nie je náhodou Úrad pre normalizáciu, metrológiu atď. štátnou inštitúciou žijúcou z daní poplatníkov? Kto rozhodol o tom, že za normy bude Úrad, ktorého psou povinnosťou by malo byť ich šírenie čo najväčšiemu počtu obyvateľov a zvyšovanie povedomia v tejto oblasti, bude inkasovať poplatky už od dvoch noriem neakceptovateľné pre bežného človeka a tým ho odradiť, aby sa nad nimi aj zamýšľal?), možno okrem ťahákov, kde som pri príležitostnej potrebe takisto zaznamenal akútny nedostatok kvalitného spracovania - ojedinelá námaha talentovaných autorov sa ďalej šíri internetom copy-paste s minimálnou pridanou hodnotou, až je vo väčšine prípadov zbytočné hľadať ťaháky na nejakú tému na viacerých stránkach... Navyše bývajú ťaháky dosť lokálne determínované (aj pri kvalitne spracovaných sa spracúva téme s ohľadom na konkrétne požiadavky konkrétneho vyučujúceho, ktorého má autor ťaháku pri tvorbe pred očami (na čo kladie dôraz)) a účelovo deformované (spravidla sú spracované len s cieľom prejsť testom/skúškou/píso mkou...), čo na rýchlu orientáciu stačí, ale môže nechávať biele miesta v poznaní.
| 1/1 |