Názory čitateľov
V Bukurešti sa hovorilo o dôsledkoch migrácie pracovnej sily
6. 4. 2019 Lolo
Keby nase rodne dominium, rocne opustilo 500.000 tisic ludskych zdrojov, tak za 5 rokov, tu uz nebude mat kto zhasnut.
Ja by som ale problem migracie nevidel tak zle, najma pre RO, pretoze je vidno v PL, ze ludske zdroje ak pracuju mimo rodnu hrudu, si nosia peniaze zarobene domof.
A to plati aj o krajinach ako RO, BG, SLO, ale aj HU, LT, dokonca aj o Slopakistane.
Tieto ludske zdroje totiz migruju pre to, ze dostanu za pracu zaplatene viac, ako doma, ostane im aj na prechodne byvanie a naklady na energie a miestne poplatkty, popri com si odkladaju na starobu, stavbu pribytku doma, alebo kupu kralikarne v pripade navratu.
Vatsi problem je, ak sa migrujuce zdroje rozhodnu ostat zit v krajine, kde si nasli drinu na trvalo.
Ale to im narobia peklo miestne urady, takze ono to zas tak horuce nebude.
Druhy problem a celkom vazny, je to, ze ak aj by do Slopakistanu chcelo prist 100.000 valachov pracovat do montovni, problem maju najma z ubytovanim.
Lebo keby aj chceli, nemaju tu ani priestor pre camping, alebo ano stany si nemaju kde postavat a ak maju platit v nasej predrazenej kolonii za ubytovanie, hoci by sa striedali na jednom byte ako v ponorke, na smeny po 20ks na 4izbak, aj tak je to ubytko pre motroka drahe.
Ale Valassku kolonizaciu sme tu uz mali, Valasi splynuli z povodnym obyvatelstvom..
Ja by som ale problem migracie nevidel tak zle, najma pre RO, pretoze je vidno v PL, ze ludske zdroje ak pracuju mimo rodnu hrudu, si nosia peniaze zarobene domof.
A to plati aj o krajinach ako RO, BG, SLO, ale aj HU, LT, dokonca aj o Slopakistane.
Tieto ludske zdroje totiz migruju pre to, ze dostanu za pracu zaplatene viac, ako doma, ostane im aj na prechodne byvanie a naklady na energie a miestne poplatkty, popri com si odkladaju na starobu, stavbu pribytku doma, alebo kupu kralikarne v pripade navratu.
Vatsi problem je, ak sa migrujuce zdroje rozhodnu ostat zit v krajine, kde si nasli drinu na trvalo.
Ale to im narobia peklo miestne urady, takze ono to zas tak horuce nebude.
Druhy problem a celkom vazny, je to, ze ak aj by do Slopakistanu chcelo prist 100.000 valachov pracovat do montovni, problem maju najma z ubytovanim.
Lebo keby aj chceli, nemaju tu ani priestor pre camping, alebo ano stany si nemaju kde postavat a ak maju platit v nasej predrazenej kolonii za ubytovanie, hoci by sa striedali na jednom byte ako v ponorke, na smeny po 20ks na 4izbak, aj tak je to ubytko pre motroka drahe.
Ale Valassku kolonizaciu sme tu uz mali, Valasi splynuli z povodnym obyvatelstvom..
6. 4. 2019 Peterrr
Ja v tom vidim problem aj ked sa vratia po rokoch tak vacsina z hodnoty ich prace ostava vo vyspelejsich krajinach a mi len prezivame. Vychovanie ludi od narodenia stat stoji tiez nieco a v produktivnom veku by si to mal splacat statu ale ked si v zahranici stat straca. Vsak preco korporacie podporuju migraciu z vychodu (Ukrajina ) alebo zo Srbska , to su vychovani hotovi ludia nemusis vychovavat.
6. 4. 2019 Lolo
Ano, ale v dobe, ked sme tu mali ohradu, tak nas tu drzali droty ostnate a mali sme prd makovy. Za to krajiny ako Juhoslavia, kde migrovali ludske zdroje za pracou, kapital nanosili domov. Potom ich museli preventivne humanitarne vybombardovat.
Problem je, ze napriklad u nas v kolonii, po odstraneni ohrady, tu cele roky bola vysoka nezamestnanost a po roku 2008, tiez exodus znamenal sancu pre masu ludi, uplatnit sa inde, ako na urade prace.
Nebolo mozne po 89 roku, udrzat v hybernacii a na umelej vyzive ludi v hladovych dolinach. A navyse, cele roky sa nerodili deti, lebo mlade rodiny a mlady ludia, ak aj dostali od statu vzdelanie, nemali prakticke uplatnenenie.
Ta migracia ma hlbsie priciny, nielen odchod za lepsim.
Ak v kolonii, alebo v krajine bez sfery vplyvu, sa zrusi velka cast priemyslu, zavedenych pracovnych miest a miesta pracovne, ktore ostanu, alebo sa priebezne vytvaraju a praca ma nizku pridanu hodnotu, vytvori sa bez dostatocnej migracie, len obrovska masa pracujucej chudoby. A ta tu naozaj aj je, vzhladom na naklady, ktore musia z nikych miezd, pokryvat na priklad na byvanie, alebo energie ludia co tu ostavaju.
Importom uspor ludskych zrojov, po navrate, je pravdepodobne, ze aspon cast penazi zarobenych v zahranici, sa investuje doma.
Problem je, ze niesme 40 milionove Polsko, kde pracuje 20 mil. ludi v zahranici.
Je nas bohuzial len 5 milionov a nepribudame, vymierame.
A ludske zdroje, ktore sem importujeme z chudobnejsich krajin, pracu z nizkou pridanou hodnotou zastanu. Problem vsak je, ze zisk a pridana hodnota, sa uplatni v krajinach kolonistov, nie v kolonii.
Problem je, ze napriklad u nas v kolonii, po odstraneni ohrady, tu cele roky bola vysoka nezamestnanost a po roku 2008, tiez exodus znamenal sancu pre masu ludi, uplatnit sa inde, ako na urade prace.
Nebolo mozne po 89 roku, udrzat v hybernacii a na umelej vyzive ludi v hladovych dolinach. A navyse, cele roky sa nerodili deti, lebo mlade rodiny a mlady ludia, ak aj dostali od statu vzdelanie, nemali prakticke uplatnenenie.
Ta migracia ma hlbsie priciny, nielen odchod za lepsim.
Ak v kolonii, alebo v krajine bez sfery vplyvu, sa zrusi velka cast priemyslu, zavedenych pracovnych miest a miesta pracovne, ktore ostanu, alebo sa priebezne vytvaraju a praca ma nizku pridanu hodnotu, vytvori sa bez dostatocnej migracie, len obrovska masa pracujucej chudoby. A ta tu naozaj aj je, vzhladom na naklady, ktore musia z nikych miezd, pokryvat na priklad na byvanie, alebo energie ludia co tu ostavaju.
Importom uspor ludskych zrojov, po navrate, je pravdepodobne, ze aspon cast penazi zarobenych v zahranici, sa investuje doma.
Problem je, ze niesme 40 milionove Polsko, kde pracuje 20 mil. ludi v zahranici.
Je nas bohuzial len 5 milionov a nepribudame, vymierame.
A ludske zdroje, ktore sem importujeme z chudobnejsich krajin, pracu z nizkou pridanou hodnotou zastanu. Problem vsak je, ze zisk a pridana hodnota, sa uplatni v krajinach kolonistov, nie v kolonii.
7. 4. 2019 anonym
Ak by stat nieco stala vychova deti, tak by sa asi rodili vo vatsom pocte. Skuska spravnosti tohoto tvrdenia...
Deti ktore su vychovavane za statne peniaze zo socialnych davok, alebo plne v rezii statu v domovoch, malokedy migruju a odchadzaju pracovat do zahranicia, maximalne z nich vznikaju ekonomicky migranti.
Vatsina deti, ktore vychovali rodicia z davok, sa pevne zakorenuju a stavaju sa rodicmi, ktori sa mnozia dalej, na plne davky. Vzdelanie vysokoskolske je len naplastuou na neuteseny stav a to, co musia dat rodiacia za vychovu deti, ak na nich skutocne pracuju.
Doba Husakovych deti, zavretych v ohrade, je davno prec.
Deti ktore su vychovavane za statne peniaze zo socialnych davok, alebo plne v rezii statu v domovoch, malokedy migruju a odchadzaju pracovat do zahranicia, maximalne z nich vznikaju ekonomicky migranti.
Vatsina deti, ktore vychovali rodicia z davok, sa pevne zakorenuju a stavaju sa rodicmi, ktori sa mnozia dalej, na plne davky. Vzdelanie vysokoskolske je len naplastuou na neuteseny stav a to, co musia dat rodiacia za vychovu deti, ak na nich skutocne pracuju.
Doba Husakovych deti, zavretych v ohrade, je davno prec.
| 1/1 |