Nieje to vobec katastrofa, ale jeden zo sposobov, ako vytrieskat z motrokov co najvatsi pracovny vykon, za co najmenej penazi.
V podstate urcita nejasna predstava o zdielanej ekonomike, je aj na uradoch prace, kde by najradsej nezamestnanych 27 rokov po roku 89 udrziavali pri zivote v hybernacii a podla potreby rozmrazovali dnes, pre ucely montaznych robotnikov.
Alebo by predavali a obchodovali z pracovnou silou do zahranicia, ako v severnej Korei. Mzdu by si ponechala kleptokraticka masineria a ludom dali plesnive otruby.
Zdielana ekonomika nieje v principe zla, ani dobra, zalezi od toho, co ludom vlastne ponukne.
Ak im ponukne len formu prezivania, bez buducnosti a bez patricneho ohodnotenia, je to velmi podobne otrokarskej spolocnosti, bez vlastnictva otrokov.
V konecnom dosledku, zdielana ekonomika, je len dalsou formou vatsej koncentracie bohatstva do ruk malej skupiny a vatsej chudoby, pre siroku masu, ktora sa stava ovladatelna, pracujuca za stale menej.
Inak velmi pekne to je popisane v Markxovom kapitale.
Stale sa tocime okolo rovnakeho problemu, len sa pridavaju do systemu dalsie premenne a technologicke katalyzatory.
Nic sa inak na podstate debility nemeni.