Reklamou rozputana masineria potrieb odsudzuje cloveka na zivot v permanentnom psychickom nedostatku, z ktoreho sa vytraca radost a nahradza ju chronicka nespokojnost.

Problem je, ze si ludia kupuju to, co nepotrebuju, lebo si myslia, ze usetria cas. Cas neusetria, ale su to povatsinou hoarderi zbytocnosti a sersamov, ktore im niako v zivote nepomozu.
Lebo ak maju ludia peniaze, nekupia si za peniaze cas. Mozu jedine svoj cas vymenit za peniaze, ale to len v praci.
Naspat vsak cas kupit nejde, iba nepomerne male zlomky casu , stoja obrovske peniaze a tento cas, si ludia nedokazu ani primerane uzivat.
Niekto sa narodi zo striebornou lyzickou v zadku, je mozne, ze si moze uzivat cas, ktory iny musia chodit do prace, ak zdedi, ale neprehajdalaka majetok tych, co ho splodili. Moze ho aj zvatsit.
Ale vatsina svoj cas aktivneho zivota vymiena za peniaze, ktore musi minut na zakladne potreby a este sa musia aj zadlzovat moderny otroci, aby mohli byvat, jest a jazdit. Nakoniec umru bez potomkov, lebo sa pri samotnej vymene casu za peniaze, ktore na koniec aj tak ani nemaju, nestihnu ani rozmnozovat. Ostanu po nich dlhy, ktore nebude mat kto zdedit, ale aj kopa haraburd, telefonov, elektronickeho odpadu a smeti, ci fekalii, ktore musia iny odstranit.
Na konci je potrava pre cervy, ak si predplatia miesto, alebo hromadka popola, ktory sa da dat akorat do presypacich hodin, aby si ostatny uvedomili, ako nepodstatny a kratky je cas, ktory je nam v zivote vymedzeny.

Článok začal tak múdro a skončil tendenčne :(
Áno, človek sa naháňa za novými vecami, novinkami a rôznymi vychytávkami v domnienke, že to je to, čo ho v živote napĺňa. No však po každom vlastnení vytúženej veci príde po prvotnej eufórii prázdnota. A čím viac sa nakupuje, tým väčšia prázdnota tlačí naše duše. Pretože nie tovar, vychytávky a splnené reklamné popletačky sú zmyslom našich životov. Dokonca už často ani naše myšlienky nie sú našimi myšlienkami, pretože nikto nemá čas zastaviť sa a v kľude nechať prehovoriť našu dušu tak, aby si naša myseľ vypočula. Tlak na nás je tak veľký, že často to čo si myslíme a dávame za vlastné myslenie už našim myslením dávno nie je. A tak nájsť to, čo nás skutočne duševne naplní už dávno nie je v našej mysli a túžbach, ale duši.
Zhrniem to veľmi jednoducho, sme to mi, naša rodina, deti, priatelia, čistá príroda, pokoj a kľud ...
Tak úspešné hľadanie :D