Konkrétne a veľmi rozsiahle kroky v sociálnej politike súvisia so zavedením prvého postupného systému sociálneho poistenia v rokoch 1883 – 1889 v Nemecku, ktoré organizoval, financoval a garantoval štát ako nárokovú záležitosť, vyplývajúcu zo zákona. Bol to prvý sociálny akt takéhoto druhu vo svete. Jednalo sa o povinné poistenie pre prípad choroby, pracovných úrazov, invalidity a staroby. Paradoxom však je, že tento systém realizoval vtedajší ríšsky kancelár, knieža Otto von Bismarck.
Sociálne poistenie bolo doprevádzané rozvojom sociálneho a pracovného práva a sociálneho zákonodarstva. Sociálna legislatíva bola významným nástrojom sociálnej politiky.
Treba povedať, že túto „ľavicovú“ sociálnu reformu nerobil Bismarck ako sociálny reformátor so zmyslom a citom pre sociálne otázky, ale ako realistický konzervatívny politik s antisociálnymi militaristickými ambíciami, ktorý týmito sociálnymi opatreniami sledoval oslabenie vzrastajúcich „socialistických“ sociálnych aktivít a chcel zmierniť tak sociálny dopad antagonistického protirečenia medzi „prácou“ a „kapitálom“.
Týmito populárnymi sociálnymi otázkami chcel zmierniť rozhorčenie robotníkov nad zákazom Sociálno-demokratic kej strany Nemecka. Bismarckova koncepcia sociálneho poistenia bola sociálno-právnou ochranou občanov pred ekonomickou a sociálnou neistotou. Do poisteneckého forndu prispieval štát, zamestnávatelia i zamestnanci. Za vládnutia Bismarcka štát figuroval ako dôležitý nástroj v sociálnej politike.
Táto bismarckovská priekopnícka sociálna iniciatíva mala pokračovanie aj medzi dvoma svetovými vojnami a bola doplnená ďalšími sociálnymi aktivitami: zákonná úprava kolektívneho vyjednávania, osemhodinová denná pracovná doba, zavedenie platenej dovolenky, podpora výstavby sociálnych bytov, preventívna starostlivosť o deti a mládež a pod.

Na prelome tisícročí vybuchla dotcom bublina. Tisícky Američanov do toho dňa mali na kontách desať tisícky dolárov. Tešili sa na dôchodok. V deň po tam mali hrubé hovno. Niektorí zatrepali krpcami, iní zasa potiahli do 70. Toľko k bezvadným investičným nápadom.

V Británii chcú zabezpečiť dôchodcov predĺžením odchodu do dôchodku na 69 rokov, v Nemecku dávnejšie padol návrh v rovnakom duchu vraj aby bolo na privandrovalcov. Nespomínam plány detí, ktoré v dôchodcoch vidia úspešných investorov. Jediné ozajstné zabezpečenie je zachovať si zdravie, ak sa to dá. Odhadujem, že 80% akcií sú len prázdne papieriky, ktoré oklamali aj investičných bankárov, kto neverí, nech sa opýta v jednej veľkej nemeckej banke a tie menšie sa budú musieť zlúčiť. Ani ony nevedeli odhadnúť vývoj na 10 rokov.

Problem je, ze z penazi, ktore zarabaju ludia vo vychodnych koloniach EU, sa sice da sporit, ale je to v skutocnosti tak malo, ze to castokrat nepokryva ani naklady vedenie uctu, alebo sporiacej formy nejakeho piliera.
A skrytu inflaciu uz vobec nie.

aky produkt vie zabezpecit potrebnych 8% vynosu rocne dlhodobo 30 rokov a viac na nasporenie na slusnych dochodok, no nic ved je to odrb na prostych ludi... obrazne povedane dnes by ste tie peniaze museli dat zralokom aby to aspon ako tak vedeli zhodnotit a nikto pre blaho mas v kapitalizme nerobi iba na svoje triko cize sme si odpovedali o buducich vynosoch a vynosy na burze buduce musite niekomu vziat lebo tam je to ako v casine kde jeden hrac vlozi a druhy mu ich vezme obrazne zas myslene

akcie a s nimi spojene odrby na prostych ludi drejucych na tento zhnity kapitalizmus