oPeniazoch.sk
TASR
Legislatíva EÚ by mala dokázať určiť, komu patrí zodpovednosť pri vykorisťovaní pracovníkov zo zahraničia. Povedala to v utorok v Bruseli na pôde Európskeho parlamentu česká investigatívna novinárka Saša Uhlová počas diskusie o zneužívaní ľudskej práce v EÚ. Na podujatí slovenského europoslanca Branislava Ondruša (nezaradený/Hlas-SD) vystupovala ako hlavný hosť.
Uhlová vydala knihu „Hrdinovia kapitalistickej práce v Európe“ potom, ako si dobrovoľne, legálne aj na čierno, vyskúšala prácu zahraničného zamestnanca v Nemecku, Írsku a vo Francúzsku a rovnako aj v Česku vyskúšala rôzne nízkopríjmové zamestnania. Jej kniha je spravodajstvom o živote nízkopríjmových mobilných pracovníkov v celej Európe, ktorých sú podľa nej státisíce.
EÚ do všetkých svojich politík zahŕňa sociálne aspekty a má najvyššie štandardy na ochranu práv zamestnancov. Ako však upozornila Uhlová, nevie zabrániť zneužívaniu lacnej pracovnej sily či už z chudobnejších štátov EÚ alebo z tretích krajín, najnovšie sú to obyvatelia Ukrajiny.
Európska legislatíva by mala byť jednotná
„Hlavnou príčinou tohto je, že štáty EÚ a aj Únia ako celok nie sú schopné sa postaviť kapitálu, ktorého záujmom je čo najviac zarábať a vykorisťovať ľudí,“ skonštatovala.
Za symptóm tohto systému označila aj sprostredkovateľské agentúry práce, ktoré vedia nalákať ľudí z chudobnejších krajín do práce na Západe, pričom väčšinou tí ľudia nedostanú sľúbené platy, pracujú dlhšie a neraz bývajú v zlých podmienkach.
„Nie je isté, kto nesie zodpovednosť za to, že agentúra niečo sľúbi a podmienky sú potom iné. V tomto ohľade by mala byť jednotná európska legislatíva, malo by byť jasné, kto nesie zodpovednosť. Som presvedčená, že by to mal byť zamestnávateľ, aby nenajímal agentúry, ktoré sľubujú niečo iného ako plnia,“ odkázala Uhlová.
Podľa jej osobných skúsenosti najviac za prácou do zahraničia odchádzajú občania Rumunska, Bulharska a Poľska, a tí sú potom aj najviac vystavení zlému zaobchádzaniu na pracoviskách. Pričom ale aj medzi nimi vznikajú rôzne kategórie, keď napríklad na farme Poliaci robia v hale a Rumuni vonku na poli. Viac sa tento fenomén týka Slovákov ako Čechov, najmä pri dochádzaní za prácou do susedných krajín, stačí spomenúť počet Sloveniek ako ošetrovateliek v Rakúsku.
„Tá migrácia je z juhu na sever a z východu na západ,“ opísala situáciu. Spresnila, že takíto zamestnanci sa väčšinou u nikoho nesťažujú, nevedia ani kde a ako, odbory túto časť zamestnancov ako keby podcenili. Tvrdí tiež, že lacná pracovná sila zo zahraničia ohrozuje záujmy domácich obyvateľov, ktorí prichádzajú o možnosť sa zamestnať.
„Odbory by sa mali o to viac zaujímať, snažiť sa kontaktovať týchto ľudí, mať tlmočníkov. Je to ale zložité, lebo tí ľudia chcú pracovať viac hodín, aby si zarobili, odbory by teda museli nájsť nejaké mechanizmy ako im pomôcť a uľahčiť ich podmienky,“ povedala Uhlová v závere.
