oPeniazoch.sk, Redakcia
Tohtoročný štátny rozpočet skončil v prvom polroku v mínuse štyri miliardy eur. Medziročne sa tak hospodárenie štátu zhoršilo o viac ako miliardu eur. Najväčšiu záťaž pre rozpočet pritom predstavujú výdavky poskytované Sociálnou poisťovňou na starobné, predčasné starobné, ako aj 13. dôchodky či ich valorizáciu. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), podľa ktorého bude poisťovňa potrebovať ďalšie peniaze.
Už dnes je podľa NKÚ zrejmé, že vyčlenená suma 1,6 miliardy eur na všetky výdavky Sociálnej poisťovni nebude stačiť, keďže len za prvých šesť mesiacov sa z tohto balíka minulo viac ako 80 percent. Štátni kontrolóri to konštatujú v správe o vývoji rozpočtového hospodárenia Slovenska za prvých šesť mesiacov roka 2024.
Napriek pozitívnym hospodárskym vyhliadkam súčasná vláda čelí tlaku fiškálnej konsolidácie. „Kľúčové bude z pohľadu našich analytikov, odborníkov z kontrolného úradu, nájsť rovnováhu medzi nevyhnutným znižovaním deficitu a stabilizovaním verejného dlhu a významnými výdavkami pre podporu dôležitých investičných projektov. Výzvou pre vládu je taktiež prehodnotenie výdavkov pre vybrané skupiny obyvateľov, pričom čísla ukazujú, že výrazne podporovanou skupinou sú seniori, chýba pritom vyváženosť s mladými rodinami či ľuďmi, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v sociálnej pasci,“ približuje šéf NKÚ Ľubomír Andrassy.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje na skutočnosť, že výdavky na dôchodky si držia v tomto roku vysoké tempo rastu. Prispievajú k tomu hlavne predčasné starobné dôchodky, najmä po 40 odpracovaných rokoch, minuloročné, ako aj tohoročné valorizácie dôchodkov a aj 13. dôchodky.
Sú výdavky na dôchodkový systém adekvátne výkonu slovenskej ekonomiky?
Pri téme predčasných dôchodkov analytici NKÚ identifikovali tiež riziko spojené nielen so značnou záťažou rozpočtu, ale aj so zvyšovaním nedostatku ľudí na trhu práce. Trh práce zaostáva za očakávaniami z rozpočtu, pričom v tomto roku sa očakáva pokles zamestnanosti o desatinu percenta. Dôvodom bol v prvom polroku veľký záujem o odchod do predčasného starobného dôchodku. Najvýraznejší prepad je v priemysle a v kvalifikovaných službách. Analytici NKÚ vo svojej správe približujú, že zamestnávatelia stále zápasia s nedostatkom pracovnej sily. To sa darí mierne kompenzovať zvýšenou zamestnanosťou cudzincov, ktorých u nás pracuje viac ako 107-tisíc. Za prvý polrok ich pribudlo takmer 7-tisíc, pričom odídenci z Ukrajiny tvoria takmer 40 percent z celkového počtu zamestnaných cudzincov.
Sociálne poisťovni dochádza dych
Vysoké výdavky na dôchodky tak spôsobujú problémy vo financovaní aj Sociálnej poisťovni. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa čerpanie zdrojov určených na dôchodkový systém zvýšilo o takmer miliardu eur a pre tento rok nebude podľa kontrolórov rozpočtovaný transfer finančných prostriedkov na úrovni 1,6 miliardy eur dostatočný, keďže za prvých šesť mesiacov tohto roka sa z neho minulo už 81 percent.
„Zámerom pritom bolo práve zabezpečiť rezervu finančných prostriedkov pre zachovanie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne,“ upozorňuje NKÚ. Výdavky na starobné dôchodky v prvom polroku už presiahli 4,7 miliardy eur a medziročne sa zvýšili o 17 percent. Výrazne narástli aj výdavky na predčasné starobné dôchodky, medziročne až o 289 percent a dosiahli za prvých šesť mesiacov takmer 239 miliónov eur. Do roku 2022 bola pritom priemerná výška starobných dôchodkov zvyčajne vyššia ako priemerná výška predčasných dôchodkov.
Záťaž pre verejné financie predstavuje aj neustále zadlžovanie zdravotníckych zariadení. „Za 1. polrok 2024 sa záväzky 13 univerzitných a fakultných nemocníc zvýšili o 160 miliónov eur, a dosiahli úroveň 1,18 miliardy eur. Nemocnice majú najväčšie záväzky voči Sociálnej poisťovni, a to vo výške 483,3 milióna eur, ale tiež voči svojim dodávateľom v sume 373,7 milióna eur,“ dodáva NKÚ.
Analytici NKÚ pripomínajú, že podľa rozpočtu verejnej správy na roky 2024 – 2026 sa vláda zaviazala znížiť deficit na 5,97 percenta HDP v roku 2024, vychádzajúc z predpokladu, že deficit za rok 2023 bude na úrovni 6,52 percenta HDP. Podľa návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2023 však dosiahol deficit v minulom roku 4,9 percenta HDP, a teda zámer znížiť deficit v tomto roku o 0,5 percenta zostáva zatiaľ nenaplnený. „Očakáva sa, že celkový deficit slovenskej verejnej správy v tomto roku bude podľa aktuálnych prognóz na úrovni 7,7 mld. eur, čo predstavuje 5,85 percenta HDP,“ upozorňujú štátni kontrolóri.
