Tomáš Vranka, analytik XTB
Počas posledného marcového víkendu opäť prebehne zmena času – v nedeľu 30. marca 2025 si o druhej hodine v noci posunieme hodinovú ručičku na trojku. Posun času vychádza z histórie a prvýkrát bol zavedený zhruba pred 100 rokmi počas prvej svetovej vojny. Vtedajším dôvodom bolo najmä to, že sa vďaka nemu šetrila energia (elektrina, uhlie, palivo do lámp atď.), keďže ľudia dokázali v práci lepšie využívať prirodzené denné svetlo a nemuseli toľko svietiť. Posun času bol v nasledujúcich dekádach viackrát zrušený a znovu zavedený. V súčasnej podobe ho vo svete môžeme vidieť približne posledných 50 rokov od veľkých ropných šokov, ktoré výrazne zvýšili ceny ropy a energií a svet mal opäť dôvod začať šetriť. Svet sa ale za posledných 50 rokov výrazne zmenil a vynára sa otázka, či má tento koncept v dnešnej dobe ešte zmysel.
V skratke je odpoveď nie, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým z nich je vplyv na energie. V minulosti išlo najmä o svetlo. V domácnostiach či továrňach sa totiž používali klasické žiarovky, ktoré boli relatívne veľkým žrútom energie. V súčasnosti sa už používajú úspornejšie typy žiaroviek, takže svetlo nie je v spotrebe elektriny rozdielovým faktorom. Iné oblasti ekonomiky sú pre spotrebu oveľa podstatnejšie.
Dnes môže byť paradoxne efekt úplne opačný. Tým, že ľudia na jar po posune času vstávajú skôr, keď je väčšia zima ako o hodinu neskôr, tak posun času môže v určitej skupine ľudí či firiem spôsobiť dokonca to, že začnú o niečo viac kúriť, prípadne používajú v lete dlhšie poobede klimatizáciu. V prípade zimného času to však môže byť zase naopak. Na túto tému bolo v minulosti realizovaných viacero výskumov a niektoré naozaj dospeli k podobným záverom. Iné štúdie zase ukázali, že menšie zanedbateľné množstvo elektriny posun času šetrí aj dnes. Už len to, že sa štúdie presne nezhodujú, ukazuje, že vplyv zmeny času bude z tohto pohľadu dnes už zanedbateľný.
Ďalším faktorom je aj to, ako sa zmenila štruktúra práce. V minulosti totiž v poľnohospodárstve, kde bolo prirodzené svetlo dôležité, pracovalo veľké množstvo ľudí. V priebehu dekád počet ľudí pracujúcich v tomto sektore postupne klesal (graf). Ak by aj v minulosti platilo, že pre oblasť poľnohospodárstva bola zmena času prínosná, tak by sa tento argument dnes týkal oveľa menšieho počtu ľudí.
Zdroj: Our World in Data
Ďalším rozoberaným argumentom je vplyv na fyzické aj duševné zdravie spolu s bezpečnosťou a kriminalitou. V tejto oblasti je posun času zo zimného na letný, ktorý nás čaká aj teraz, v mnohých ohľadoch pozitívny. Dlhšie večery s viac svetlom totiž preukázateľne spôsobujú, že ľudia trávia viac času vonku pri športe, v reštauráciách, baroch či na iných turistických miestach.
To je, samozrejme, pre ekonomiku ako celok pozitívne, keďže ľudia míňajú viac peňazí, než keby boli doma, a pri športe je zase preukázateľný pozitívny vplyv na zdravie, čo v konečnom dôsledku tiež zvyšuje produktivitu spoločnosti. V USA na túto tému prebehlo viacero štúdií, ktoré tvrdenie potvrdili. Tie porovnávali medzi sebou viacero štátov, z ktorých niektoré čas posúvali a niektoré nie. Z tohto pohľadu je výhodnejší letný čas, keďže je vďaka nemu svetlo večer o hodinu dlhšie. Rovnako tak dáta ukazujú, že viac svetla sa rovná menej kriminality. Aj v tomto prípade sa však dáta rôznia.
Ste za zachovanie striedania letného a zimného času na Slovensku?
Existuje aj niekoľko negatívnych faktorov týkajúcich sa samého posunu. Všeobecne platí, že veľká časť ľudí má nastavený relatívne presný a opakujúci sa režim, napríklad v oblasti zaspávania či vstávania do práce. Ak sa zo dňa na deň tento režim posunie o hodinu na jednu či druhú stranu, môže to byť pre časť ľudí nepríjemné či dokonca nebezpečné. Niektoré štúdie ukazujú, že posun času znižuje prvé dni produktivitu ľudí v práci a existuje merateľný vplyv na prokrastináciu.
Rovnako posun času zvyšuje počet ľudí, ktorí idú na PN, vyskytuje sa viac mŕtvic, migrén, infarktov a iných ochorení spolu s vyšším počtom pracovných úrazov či dopravných nehôd. To sa týka najmä presunu zo zimného na letný čas, ktorý nás čaká teraz. Dôvodom je to, že v podstate takmer každý človek musí vstávať o hodinu skôr, ako bol dlhodobo zvyknutý, v zime zase chodia ľudia z práce domov o hodinu neskôr. Počas dlhých zimných večerov, teda najmä pri skoku z letného na zimný čas, sa zase môže vyskytovať viac sezónnych depresií. Na druhej strane, posun času môže tiež spôsobiť, že sa ľudia v lete či na jar po práci vracajú domov skôr, kým je ešte svetlo, čo má zase pozitívny vplyv na nehodovosť.
Problémy môže posun času spôsobovať aj v logistike či na finančných trhoch, obzvlášť keď jednotlivé štáty či ekonomické celky neposúvajú čas naraz. Týka sa to napríklad Európy a USA, ktoré posúvajú čas niekoľko týždňov od seba. To môže vyvolať komplikácie a zvýšené náklady na synchronizáciu logistiky a obchodných operácií. Záver je teda v dnešnej dobe relatívne jednoznačný. Zimný, ale najmä letný čas môžu mať ako také niekoľko výhod v oblasti úspory energie, ekonomiky či zdravia ľudí. Hlavným argumentom však bola v minulosti úspora energie, ktorá je však dnes zanedbateľná, ak nejaká vôbec je. Problémom je najmä posun času 2-krát ročne, ktorý spôsobuje problémy nielen v prirodzenom fungovaní ľudí, ale aj na trhoch, v doprave, logistike či v iných službách. Ideálnym riešením by bolo vybrať jeden z časov, z môjho pohľadu letný, a nespôsobovať komplikácie posunom, ktorý je realizovaný v odlišných častiach sveta ešte aj rozdielne.
[XTB je obsahovým partnerom webu oPeniazoch.sk]
