oPeniazoch.sk
TASR
Povodne v období druhého polroka 2024 spôsobili škody vo výške viac ako 7,66 milióna eur. Zasiahli všetkých osem krajov SR. Najviac bolo zasiahnuté západné Slovensko, a to najmä Bratislavský kraj v septembri. Vyplýva to zo správy o priebehu a následkoch povodní na území SR, ktorú v stredu schválila vláda. Kabinet takisto odsúhlasil vyše 10,82 milióna eur na refundáciu výdavkov súvisiacich s riešením povodní a ich následkov.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) v predloženom materiáli objasnilo, že september 2024 bol na väčšine územia Slovenska zrážkovo normálny až mimoriadne vlhký, pričom ojedinele na západnom Slovensku až rekordne vlhký. „Hlboká tlaková níž sprevádzaná vysokými úhrnmi zrážok spôsobila v polovici mesiaca povodne v povodiach Dunaja, Moravy, Myjavy, na menších malokarpatských vodných tokoch a čiastočne v povodí Váhu,“ priblížilo MŽP.
Vysvetlilo, že priebeh povodne bol najextrémnejší najmä v regióne Kysúc, Záhoria a pozdĺž slovenského úseku Moravy a Dunaja, kde postupne začala pritekať povodňová vlna z Moravy a Rakúska. Na všetkých moravských a dunajských profiloch kulminovala hladina na úrovni tretieho stupňa povodňovej aktivity. Povodne na Slovensku si od júla do konca decembra 2024 vyžiadali 108-krát vyhlásenie tretieho stupňa povodňovej aktivity, 144-krát druhého stupňa a 14-krát vyhlásenie mimoriadnej situácie.
Stupne povodňovej aktivity boli vyhlásené v 217 oblastiach. Na majetku fyzických osôb spôsobili povodne počas druhej polovice minulého roka škody vo výške 161 518 eur, škody na majetku právnických osôb a podnikateľov dosiahli 79 432 eur. Výška škôd na majetku obcí presiahla 3,09 milióna eur, v prípade majetku štátu to bolo vyše 4,32 milióna eur.
Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác podľa envirorezortu vynaložili výdavky vo výške viac ako 4,42 milióna eur a na vykonávanie povodňových záchranných prác išlo vyše 6,35 milióna eur. Nárok na vyplatenie peňažných náhrad za splnenú osobnú pomoc a za škodu na majetku spôsobenú v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo vykonávaním povodňových záchranných prác v uvedenom období identifikovali vo výške 51 490 eur.
Vláda zrušila úlohu novelizovať zákon o neprimeraných podmienkach v obchode
Úloha predložiť do legislatívneho procesu novelu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami je zrušená. Vyplýva to z návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu schválila vláda. Zrušenie úlohy sa podľa agrorezortu navrhuje vzhľadom na vývoj legislatívnych zmien v práve EÚ v oblasti ochrany pred nekalými obchodnými praktikami v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci.
„Dôvodom návrhu na zrušenie predmetnej úlohy je aj skutočnosť, že k návrhu novely zákona, ktorým sa mala úloha splniť, sa v rámci rozporových konaní k zásadným pripomienkam vzneseným v pripomienkovom konaní nepodarilo vyriešiť zásadné názorové rozpory dotknutých subjektov k navrhovaným reguláciám dodávateľsko-odberateľských vzťahov,“ dodalo MPRV.
Využívaním princípov lepšieho poisťovania by mohol štát usporiť
Systémovým využívaním princípov lepšieho poisťovania by sa dali znížiť verejné výdavky. Poukázalo na to Ministerstvo financií (MF) SR v materiáli Najlepšia prax poisťovania v štáte, ktorý v stredu schválila vláda. V tejto súvislosti uložila ministrom, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy a správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu riadiť sa týmito pravidlami. Dokument opisuje princípy hospodárneho správania verejných subjektov pri komerčnom poisťovaní a efektívnom riadení rizík.
„Predmetné princípy boli zadefinované na základe dobrej praxe v zahraničí, odbornej literatúry, ako aj dlhodobých skúseností Ministerstva financií SR. Závery materiálu vyplývajú z rozsiahlej analýzy existujúcich poistných zmlúv verejných subjektov a s nimi spojených výdavkov,“ priblížil rezort v predkladacej správe. Vo vyspelých krajinách, ako je Veľká Británia, Holandsko či Švédsko, je podľa MF štandardom verejný majetok komerčne nepoisťovať. Pre štát je totiž lacnejšie škody znášať z rozpočtu.
Na Slovensku sa v rokoch 2016 až 2023 na poistnom v ústrednej správe zaplatilo v priemere 23 miliónov eur ročne. „Vybudovať procesy do takej miery, aby bolo možné zrušiť všetky poistné zmluvy, by bolo komplikované a vyžadovalo by si dlhý čas. Aj bez plošného zákazu poisťovania majetku je však možné výrazne znížiť výdavky s ním spojené, najmä zrušením poisťovania malých škôd a vysokou spoluúčasťou pri tých veľkých,“ zdôraznilo ministerstvo. Majetok s nízkou hodnotou by sa podľa neho nemal poisťovať a jeho prípadná obnova sa má hradiť z dostupných prostriedkov v rozpočte.
„Tak, ako si fyzická osoba nepoisťuje telefón, by si ani organizácia nemala poisťovať majetok s relatívne nízkou hodnotou vzhľadom na jej rozpočet. Za majetok s nízkou hodnotou možno považovať majetok s hodnotou do 5 % operatívnych výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu alebo ostatného subjektu verejnej správy,“ vyčíslil rezort financií. Likvidácia nepoistených škôd by sa mala koordinovať na úrovni správcu kapitoly. To, či má škodu pokryť organizácia z vlastného rozpočtu, alebo sa má obrátiť na správcu, závisí od jej výšky.
„Pri vzniku škody hľadá potrebné zdroje najprv organizácia vo vlastnom rozpočte. Ak nie je schopná škody nahradiť, obracia sa na správcu kapitoly, ktorý má v prípade potreby možnosť presmerovať rozpočtované zdroje na úkor iných priorít cez rozpočtové opatrenie,“ priblížilo MF. Dobre nastavené pravidlá a zdieľanie rizika v rámci kapitoly tak umožnia jednotlivým organizáciám zväčšiť objem škôd, proti ktorým nepotrebujú ochranu formou komerčného poistenia. Ak sa už majú poisťovať, tak centrálne na úrovni správcu kapitoly.
Subjekt, ktorý obstaráva napríklad poistenie pre stovky vozidiel, je schopný vysúťažiť nižšiu jednotkovú cenu poistky ako subjekty s menším portfóliom poisťovaného majetku, argumentuje ministerstvo. Pri prípadnom poistení by tiež štátne organizácie mali využívať vysokú spoluúčasť. „Vyššia miera spoluúčasti znižuje cenu poistenia, pri havarijnom poistení aj o desiatky percent. Spoluúčasť by mala byť stanovená až do výšky, ktorú vie príslušný správca kapitoly zvládnuť z rozpočtu kapitoly, minimálne vo výške 5 % operatívnych výdavkov,“ vysvetlil rezort financií.
Limit poistného plnenia by sa mal podľa MF nastaviť podľa typu rizika. Ak je geograficky rozložené, je vhodné nastaviť limit plnenia tak, aby pokryl len reálne očakávané škody. „Napríklad cesty a mosty v celkovej hodnote sedem miliárd eur, ktoré sú rozmiestnené po celej krajine, nemusia byť poistené na plnú sumu, pretože je nepravdepodobné, že by došlo k ich zničeniu na všetkých miestach naraz. Limit by však mal byť nastavený dostatočne vysoko, aby pokryl náhradu najväčšej predvídateľnej škodovej udalosti,“ priblížilo ministerstvo.
Navrhuje tiež obmedziť využívanie sprostredkovateľov pri jednoduchých poisteniach. Sprostredkovatelia zastrešujú prípravu podkladov, výber vhodného produktu, komunikáciu s poisťovňou či likvidáciu poistných udalostí. Úplný zákaz sprostredkovateľov by tak mohol znamenať administratívnu záťaž, s otáznym vplyvom na kvalitu a cenu poistenia, upozornilo MF. „Na druhej strane, mechanizmus ich odmeňovania cez provízie poisťovní vytvára konflikt záujmov pri obstarávaní. Vynechať sprostredkovateľov môže mať zmysel najmä pri jednoduchých poistkách ako napríklad povinné zmluvné poistenie,“ doplnilo ministerstvo.
Nová legislatíva zlepší ochranu spotrebiteľa a podporí udržateľnú spotrebu
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú v stredu schválila vláda, by mala priniesť lepšiu informovanosť pri nákupoch najmä vzhľadom na environmentálne a sociálne vplyvy. Zároveň má podporiť udržateľnú spotrebu prostredníctvom podpory opravárenských služieb. Zákonná lehota na uplatnenie zodpovednosti za vady veci by sa mala zároveň predĺžiť o jeden rok, ak si spotrebiteľ ako prostriedok nápravy vyberie opravu tovaru.
Dĺžka trvania zodpovednosti sa takto predĺži iba raz, v prípade výskytu ďalšej vady už nedôjde k ďalšiemu predĺženiu trvania zodpovednosti, aj keby si spotrebiteľ opäť zvolil ako prostriedok nápravy opravu. Zároveň by mal byť zavedený nový informačný formulár, ktorý pomôže spotrebiteľom posúdiť a porovnať opravárenské služby.
„Posilňuje sa informovanosť spotrebiteľov o životnosti tovaru, jeho opraviteľnosti, dostupnosti náhradných dielov či softvérových aktualizácií, rozširuje sa zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, o nové praktiky spojené napríklad s predčasným a plánovaným zastarávaním tovarov, používaním netransparentných a nedôveryhodných značiek udržateľnosti či zavádzajúcich environmentálnych tvrdení, takzvaný greenwashing,“ priblížilo Ministerstvo hospodárstva SR v predkladacej správe. Rezort hospodárstva špecifikoval, že návrh zákona novelizuje právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa na účely prijatia a uverejnenia právnych predpisov potrebných na dosiahnutie súladu vnútroštátnej právnej úpravy s právnymi aktmi Európskej únie.
Vláda schválila spôsob úhrady odmien pre štátnych zamestnancov
Jednorazovú odmenu 800 eur pre zamestnancov, ktorí spadajú pod zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, vyplatí štát z prostriedkov Všeobecnej pokladničnej správy. Podmienky pre vyplatenie odmeny vrátane mechanizmu zasielania alokovaných finančných prostriedkov dotknutým subjektom budú spresnené v usmernení, ktoré vypracuje Úrad vlády SR spolu s Ministerstvom financií SR. Vyplýva to materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.
Jednorazová odmena je výsledkom kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa. I keď Kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe a vo verejnej službe nebola zatiaľ podpísaná, má štát podľa schváleného materiálu záujem, aby boli odmeny zamestnancom vyplatené v dohodnutom termíne za mesiac máj. „Vzhľadom na uvedené sa navrhuje uvoľniť finančné prostriedky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na zabezpečenie vyplatenia odmeny v sume 800 eur pre vyššie uvedené skupiny zamestnancov,“ uviedol rezort financií.
Odmena sa týka štátnych zamestnancov podľa zákona o štátnej službe, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ďalšou skupinou sú profesionálni vojaci, policajti, príslušníci Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, finančnej správy a hasiči.
