Varovné signály z vnútra našej ekonomiky: Vyššie dane obmedzujú spotrebu, hospodárstvo ťahal v podstate jeden sektor!

autor logo


Redakcia

Na Slovensku si môžeme pozrieť prvé dáta o vývoji ekonomiky po novej vlne konsolidačných opatrení platných od začiatku tohto roka. A konsolidáciu je v nich poriadne cítiť. Ako upozorňujú analytici centrálnej banky ale aj komerčných bánk, Slováci od začiatku roka výrazne obmedzili spotrebu. Hospodársky rast tak v prvom štvrťroku ťahal v podstate jediný sektor, a to výroba automobilov. Tam však tiež môžeme už čoskoro naraziť na veľmi negatívne prekvapenie.

Hrubý domáci produkt Slovenska podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR v prvom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástol o 0,9 percenta. Išlo o najpomalší medziročný rast ekonomiky za posledné dva roky. Pre porovnanie, v poslednom štvrťroku vlaňajška HDP ešte stúpol o 1,7 percenta. Hoci si začiatkom tohto roka udržal aj minimálny medzikvartálny rast o 0,2 percenta, vo vývoji slovenského hospodárstva bolo pomerne výrazne badať dopady vládnej konsolidácie.

Hoci sa spomalenie hospodárskeho rastu začiatkom tohto roka očakávalo aj kvôli silnému bázickému efektu z vlaňajška (ekonomika začala citeľnejšie brzdiť až v druhej polovici roka), miera spomalenia analytikov prekvapila. Ako uvádza analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, rastu ekonomiky uberala domáca fiškálna konsolidácia, ktorá presunula časť spotreby domácností zo začiatku tohto roka na záver vlaňajška. Jednoducho, ľudia sa ponáhľali s väčšími nákupmi, aby to stihli ešte s nižšou sadzbou DPH.

Potvrdzuje to aj analýza Národnej banky Slovenska. „Úvod roka sa niesol v znamení slabších nákupov spotrebiteľov. Vysoké decembrové tržby naznačovali, že domácnosti sa snažia aspoň čiastočne vyhnúť vyšším daniam skoršími nákupmi. Následne svoje výdavky zredukovali, čo sa potvrdilo na nepriaznivom vývoji maloobchodu počas celého štvrťroka,“ uvádza sa v komentári analytikov centrálnej banky k vývoju HDP.

Čo teda slovenskú ekonomiku v prvom kvartáli potiahlo? Paradoxne to bola výroba automobilov, o ktorej v posledných mesiacoch počúvame ako o najohrozenejšom sektore Trumpovej obchodnej politiky. Pozitívne správy z prvého kvartálu však môžu byť len slabou náplasťou na ďalší vývoj.

Hrozí Slovensku recesia?

Hoci rastu výroby v automobilkách napomohol aj rozbeh novej produkcie, kľúčovým faktorom bolo zrejme predzásobenie amerického trhu v očakávaní Trumpových colných rozhodnutí. Priaznivé čísla z úvodu roka tak nemusia dlho vydržať. Európske automobilky sa totiž svojich amerických ciel nakoniec dočkali a obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi zatiaľ na stole nie je. „Predzásobenie amerického trhu bude ale pravdepodobne kompenzované korekciou v automobilovom sektore v druhom štvrťroku, prípadne aj ďalších,“ konštatuje Koršňák.

A to nemusí byť jediná zlá správa pre naše hospodárstvo. Postupne totiž naberajú na obrátkach aj ďalšie konsolidačné opatrenia, vrátane kontroverznej transakčnej dane. Na druhej strane, možný pozitívnejší vývoj v geopolitickej situácii by mohol nášmu hospodárstvu pomôcť. „Očakávame, že v ďalšom štvrťroku bude rast ekonomiky tlačiť nadol zavedenie transakčnej dane, avšak zníženie colných rizík bude na druhej strane prispievať k zmierneniu negatívnych tlakov v priemysle,“ uviedol analytik 365.bank Tomáš Boháček.

Pozitívnou správou by podľa Koršňáka z UniCreditu mali byť aj nižšie úroky, ktoré by sa najmä od leta mohli podpísať pod oživenie súkromných investícií i externého dopytu.

Viac o téme: 365.bank , domáca spotreba , ekonomika , hospodársky rast , hrubý domáci produkt HDP , Ľubomír Koršňák , Národná banka Slovenska NBS , Štatistický úrad SR ŠÚ , Tomáš Boháček , UniCredit Bank

Súvisiace články

Aktuálne správy