oPeniazoch.sk, TASR
Modernizácia bratislavského prístavu bude zaradená medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy (MD) SR to v stredu schválila vláda. Náklady na rekonštrukciu prístavu sa odhadujú na vyše 178 miliónov eur. S výstavbou by sa mohlo začať v marci budúceho roku, modernizácia by mala trvať päť rokov.
„Realizácia projektu ‚Modernizácia Prístavu Bratislava‘ predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti vodnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Dunajská vodná cesta je zároveň dôležitou súčasťou siete TEN-T,“ uviedlo MD v predloženom materiáli.
Investorom modernizácie bratislavského prístavu je štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy. V rámci projektu je naplánovaná rekonštrukcia existujúceho nákladného a osobného prístavu v Bratislave vrátane obslužnej železničnej trate. „Projekt je prioritne zameraný na chýbajúcu infraštruktúru a nevyhovujúci technický a kvalitatívny stav infraštruktúry vodnej dopravy zaradenej do základnej siete TEN-T,“ uvádza sa vo vládnom materiáli.
Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady (NR) SR schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Vláda chce zabezpečiť vyššiu úroveň kybernetickej bezpečnosti v štáte
Kybernetická bezpečnosť prejde na Slovensku modernizáciou, čím sa zabezpečí jej vyššia úroveň. Zmeniť by sa mal prístup k identifikácii prevádzkovateľov základnej služby, spôsob hlásenia kybernetického bezpečnostného incidentu či odstrániť rozdiel medzi prevádzkovateľom základnej služby a poskytovateľom digitálnej služby. Vyplýva to z návrhu novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý predložil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) a vláda ho v stredu schválila.
„Návrh zákona modernizuje existujúcu právnu úpravu, čím sa zvýši celková úroveň kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni a znižujú sa riziká, ktoré prichádzajú s rýchlym technologickým vývojom a digitalizáciou,“ uviedol NBÚ v dôvodovej správe.Spresnil, že úpravou podmienok pre riadenie a zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti dôjde k rozšíreniu bezpečnostných opatrení. Každý prevádzkovateľ základnej služby musí zodpovedať za schvaľovanie a kontrolu týchto opatrení a za zabezpečenie zdrojov na riadenie kybernetickej bezpečnosti. Povinnosťou prevádzkovateľa základnej služby naďalej zostáva hlásiť závažné kybernetické incidenty.
Z dôvodovej správy vyplynulo, že zrušiť by sa malo aj delenie závažných kybernetických incidentov na kategórie. Rovnako zmeniť by sa mal spôsob hlásenia kybernetického bezpečnostného incidentu, po novom to bude prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti. Okrem toho sa prevádzkovateľovi základnej služby rozšíria povinnosti pri hlásení kybernetických incidentov.
„Dopĺňa sa prevádzkovateľovi základnej služby povinnosť hlásiť okrem závažných kybernetických incidentov aj povinnosť hlásiť významnú kybernetickú hrozbu, udalosť odvrátenú na poslednú chvíľu, ktorá mohla spôsobiť závažný kybernetický incident a zraniteľnosť ním prevádzkovaných verejne dostupných sietí a informačných systémov,“ uzavrel NBÚ.Návrh zákona by mal platiť od 1. januára 2025.
Slovensko poskytne do Fondu EÚ pre Ukrajinu päť miliónov eur
Slovensko poskytne záruky a v prípade potreby aj prostriedky vo výške päť miliónov eur Fondu Európskej únie (EÚ) pre Ukrajinu. Súhlasila s tým v stredu vláda, keď schválila Dohodu o príspevku medzi Európskou investičnou bankou (EIB) a Slovenskou republikou aj Dohodu o záruke medzi pôvodnými ručiteľmi a priebežne pristupujúcimi ručiteľmi a EIB.
Tieto dve dohody tvoria právny rámec fungovania Fondu EÚ pre Ukrajinu, ktorý vytvorila EIB ako jedno z viacerých opatrení na podporu Ukrajiny po jej napadnutí Ruskou federáciou v roku 2022. Je plánovaný ako krátkodobá a cielená iniciatíva, ktorá umožní banke financovať obnovu ukrajinskej ekonomiky a verejnú infraštruktúru, kým sa rozbehnú nové nástroje, pričom nemá povolené financovať vojenské výdavky.
Slovensko a ďalších 12 krajín EÚ oficiálne deklarovali záujem prispieť do tohto fondu v júli 2023. Vznikol splatením prvého príspevku koncom roka 2023. Výška záväzku pripadajúca na SR je čiastočne odvodená z výšky kapitálového podielu v EIB. „Podiel SR vo fonde bude predstavovať päť miliónov eur vo forme záruk, respektíve záväzku voči skupine EIB splatného na vyzvanie,“ priblížilo v predkladacej správe ministerstvo financií. Platby bude Slovensko realizovať na základe výziev od EIB, spravidla na štvrťročnej báze.
Finančné operácie fondu budú predkladané na zasadnutia Výboru prispievateľov, ktorý tvoria zástupcovia prispievateľských krajín a zástupcovia Európskej komisie (EK). V auguste tohto roka v ňom bolo aktívnych 13 prispievateľov s kumulatívnym príspevkom približne 370 miliónov eur. Prvá schválená finančná operácia z decembra 2023 bola zameraná na poskytnutie likvidity malým a stredným podnikom na Ukrajine. Jednotlivé finančné operácie v rámci fondu môžu byť schvaľované do konca roka 2025 alebo aj neskôr, ak ich Výbor prispievateľov schváli jednohlasne.
Na porovnanie cien potravín v maloobchode by sa mal zriadiť web
Informačný systém Ministerstva financií (MF) SR by sa mal doplniť o webové sídlo slúžiace na porovnanie cien potravín predávajúcich v maloobchode. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cenách z dielne MF SR, ktorý v stredu schválil vládny kabinet.„Zriadenie webového sídla na porovnanie cien potravín predávajúcich v maloobchode je súčasťou opatrení, ktoré boli prijaté vládou Slovenskej republiky ako jemnejšie opatrenia, ktoré zákon o cenách umožňuje v rámci protiinflačného pôsobenia štátu, oproti regulácii cien,“ zdôvodnil rezort financií.
Novou kompetenciou ministerstva financií bude zverejňovanie cenových informácií o vybraných tovaroch, ktoré má okrem iného slúžiť na informovanie verejnosti o cenovom vývoji týchto vybraných tovarov.„Cieľom návrhu tejto novely je preto vytvorenie celkového legislatívneho rámca pre zavedenie elektronického systému zverejňovania cien vybraných tovarov,“ vysvetlilo ministerstvo.
Tento systém má podľa MF SR slúžiť na informovanie verejnosti o cenovom vývoji vybraných tovarov, uľahčenie orientácie na trhu pre slovenských spotrebiteľov, ktorí vďaka tomuto systému budú môcť napríklad nájsť najlacnejšie potrebné tovary, cenovú históriu, zľavy tovarov, vytvorenie si nákupného zoznamu a podobne.„V prvom kroku pôjde o zvýšenie transparentnosti cien vybraných základných potravín a v budúcnosti pri nepriaznivých cenových výkyvoch môže dôjsť k doplneniu iných dôležitých tovarov. Pre predajcov bude štátom vytvorené spoločné miesto, kde budú vybrané predávané tovary sústredené,“ dodal rezort financií.
Podmienky na odpočítanie DPH sa majú upraviť, ide o boj s daňovými únikmi
Realizácia viacerých opatrení v oblasti práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH), ako aj jeho opráv a úprav je hlavným cieľom návrhu novely zákona o DPH. Právnu normu z dielne Ministerstva financií (MF) SR v stredu schválila vláda.Podľa predkladateľa ide o súčasť boja proti daňovým únikom. „Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde najmä k rozšíreniu prípadov, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť opravy odpočítanej dane, k spresneniu legálnej definície pojmu ´investičný majetok´ a k úprave pravidiel v oblasti úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku,“ avizoval v dôvodovej správe rezort financií.
V oblasti opravy odpočítanej DPH navrhuje po novom zohľadniť aj iné prípady ako len situácie, keď jej predchádza oprava základu dane na strane dodávateľa tovaru alebo služby. „V praxi totiž môžu nastať aj iné situácie, ktoré by odôvodňovali vykonať opravu odpočítanej dane, a to vo všeobecnosti v prípade, keď nastane zmena vo faktoroch použitých pri určení výšky odpočítanej dane. Tieto situácie však nie sú v súčasnom znení zákona o DPH zohľadnené,“ upozornilo MF.Zároveň je presvedčené, že súčasná definícia pojmu „investičný majetok“ v zákone nie je dostatočná. Nie je z nej totiž zrejmé, že pod tento pojem sa má zahŕňať výlučne dlhodobý majetok platiteľa. Ministerstvo preto navrhuje spresnenie definície, aby jednoznačne vylučovala zásoby.
Ďalším nedostatkom aktuálneho znenia zákona je podľa MF vzorec, ktorým sa určuje výška dodatočne odpočítateľnej alebo neodpočítateľnej dane pri investičnom majetku. Ten totiž nezohľadňuje požiadavky príslušnej európskej smernice. „V tejto súvislosti sa zavádza nový spôsob vykonávania úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku, a to tak pri zmene účelu použitia, ako aj pri zmene rozsahu použitia investičného majetku,“ priblížil rezort. Novelou má dôjsť aj k ďalším úpravám ustanovení zákona o DPH, ktoré vyplývajú z požiadaviek aplikačnej praxe.Právna norma má nadobudnúť účinnosť postupne, a to 1. januára, 30. júna a 1. júla 2025.
Poskytovanie podpory vo vybraných poľnohospodárskych sektoroch sa upraví
Poskytovanie podpory na vykonávanie opatrení Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ vo vybraných poľnohospodárskych sektoroch sa upraví. Vyplýva to z novely nariadenia vlády z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktoré v stredu schválil vládny kabinet. Účinnosť nariadenia vlády sa navrhuje na 15. októbra 2024.
„Návrh nariadenia vlády sa predkladá vzhľadom na prvú zmenu Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky Slovenskej republiky obsahujúcej aj zmeny a doplnenia, ktoré sa týkajú poskytovania podpory na opatrenia v sektore ovocia a zeleniny a v ďalších sektoroch poľnohospodárskych výrobkov. Tieto zmeny a doplnenia je potrebné náležite zohľadniť aj v právnom poriadku Slovenskej republiky,“ zdôvodnil agrorezort. MPRV dodalo, že návrh nariadenia vlády bol predložený na skrátené pripomienkové konanie z dôvodu, že hrozia značné hospodárske škody spočívajúce v riziku, že jeho neprijatím bude znemožnené vyplácanie finančných prostriedkov z EÚ.
Hospodárske subjekty budú mať pre znižovanie odlesňovania nové povinnosti
Hospodárske subjekty čakajú z dôvodu implementácie euronariadenia o znižovaní odlesňovania nové povinnosti. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa vykonávajú opatrenia Európskej únie (EÚ) na zmiernenie globálneho odlesňovania, z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu schválila vláda.„V záujme dosiahnutia cieľa zníženia miery globálneho odlesňovania a degradácie lesov nariadenie ukladá povinnosti pre hospodárske subjekty, obchodníkov a ich splnomocnených zástupcov v oblasti umiestnenia a sprístupnenia príslušných výrobkov z príslušných komodít na trhu EÚ, vrátane ich vývozu,“ spresnil v dôvodovej správe k zákonu agrorezort.
Nariadenie ukladá podľa MPRV členským štátom EÚ povinnosť kontrolovať dovoz, vývoz a produkciu výrobkov z komodít drevo, kakao, káva, sója, palma olejná, kaučuk a hovädzí dobytok, ktorých pestovanie, výroba a chov patrí medzi hlavné príčiny globálneho odlesňovania lesných pozemkov alebo degradácie lesov vo svete.„Nariadenie ukladá Slovenskej republike povinnosť určiť príslušný orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z nariadenia a zabezpečiť pre tento orgán adekvátne právomoci, nezávislosť pri výkone funkcie a zdroje na plnenie povinností,“ upozornilo ministerstvo pôdohospodárstva.
Návrh zákona určuje príslušné orgány na vykonávanie dozoru nad dotknutými hospodárskymi subjektami a obchodníkmi, ktorí príslušné komodity alebo príslušné výrobky umiestňujú alebo sprístupňujú na trhu EÚ alebo ich vyvážajú. To sa vzťahuje na ich dovoz, domácu produkciu aj obchodnú činnosť. Návrh zákona upravuje postup pri vykonávaní dozorov a ukladaní opatrení, ktorými sa zabezpečia povinnosti ustanovené nariadením.Dátum nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje od 29. decembra 2024 tak, aby bolo možné prechodné uplatňovanie tohto zákona do 30. decembra 2027 vykonávať aj so zmenami, ktorých potreba vyplynula z doterajšej aplikačnej praxe.
Slovenská republika zriadi národný register vesmírnych objektov
Slovenská republika zriadi národný register vesmírnych objektov. Zapisovať sa tam budú všetky vesmírne objekty, pre ktoré je SR vypúšťajúcim štátom a majú platné povolenie. Spravovať a prevádzkovať register bude Ministerstvo dopravy (MD) SR. Vyplýva to z návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít, ktorý v stredu schválila vláda.Zákon o regulácii vesmírnych aktivít ma ustanoviť jasné pravidlá v súlade s dohovormi Organizácie spojených národov (OSN), ktoré vytvárajú celosvetový základný právny rámec pre výkon vesmírnych aktivít a ktorých je SR zmluvnou stranou.
Nová legislatíva má upraviť vydávanie povolení pre výkon regulovaných vesmírnych aktivít, ich zmenu a ukončenie a tiež regresný nárok štátu pre prípad vzniku škody spôsobenej vesmírnym objektom. Upravené sú tu podmienky výkonu štátneho dohľadu a bezpečnosti i proces registrácie vesmírnych objektov.„Predložený návrh zákona o regulácii vesmírnych aktivít má za cieľ ustanoviť jasné pravidlá v súlade s uvedenými medzinárodnými dohovormi vo vzťahu k vesmírnym aktivitám nielen pre štátne organizácie, ale aj pre záujemcov z priemyselnej sféry, akademickej obce, vedeckých a výskumných organizácii či súkromného sektora, pričom zohľadňuje skutočnosť, že vesmírny priestor je v súčasnosti využívaný stále viac, čo si vyžaduje relevantnú reguláciu a rovnocenné podmienky prístupu do vesmírneho priestoru pre všetkých,“ uviedol rezort dopravy vo vládnom materiáli.
K príprave návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít zaviazala rezort dopravy v apríli vláda. Dôvodom bolo, že vesmírne aktivity vykonávané pod vlajkou Slovenskej republiky doteraz neupravoval žiadny právny predpis. „Potreba úpravy právnych vzťahov spojených s výkonom vesmírnych aktivít v súčasnosti narástla vzhľadom na skutočnosť, že aj v Slovenskej republike začali aktivity, ku ktorým sa viažu povinnosti spojené s vesmírnymi aktivitami, ako ich definujú uvedené dohovory OSN,“ uviedol rezort dopravy v predkladacej správe.
Slovensko je zmluvnou stranou štyroch z piatich dohovorov OSN, ktoré vytvárajú celosvetový základný právny rámec pre vykonávanie aktivít vo vesmíre. Z nich vyplývajú pre SR určité záväzky, ktoré si podľa rezortu dopravy vyžiadali vytvorenie podrobnejšieho právneho rámca na národnej úrovni. Ide najmä o záväzky týkajúce sa registrácie vesmírnych objektov a zodpovednosti za škodu spôsobenú vypúšťanými vesmírnymi objektami.
Vláda odsúhlasila nové podmienky na výkon funkcie riaditeľa inšpektorátu práce
Medzi podmienky na výkon funkcie riaditeľa inšpektorátu práce by sa mala vrátiť najmenej päťročná prax. Vyplýva to z návrhu novely zákona o inšpekcii práce, nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR), ktorý vláda v stredu schválila. Novela spresňuje aj podmienky na výkon funkcie generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce.
„Zámerom návrhu zákona je znovuzavedenie podmienky päťročnej odbornej praxe inšpektora práce na výkon funkcie riaditeľa inšpektorátu práce, pričom cieľom tejto zmeny je práve zdôraznenie atribútu odbornosti týchto vedúcich zamestnancov inšpektorátov práce,“ uviedlo MPSVR v predkladacej správe.Spresnilo, že cieľom návrhu je zefektívnenie organizácie a riadenia inšpekcie práce. Zmeniť by sa mali podľa rezortu práce aj podmienky na vymenovanie do funkcie generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce, od ktorého sa bude vyžadovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a rovnako tiež najmenej päťročná prax.
MPSVR v predkladacej správe navrhuje tiež upraviť vzor logotypu preukazu inšpektora práce, ktorý by sa mal zjednotiť s logotypom používaným na dokumentoch v rámci inšpekcie práce.Ďalšie zmeny sa týkajú dlhšej lehoty na vykonanie inšpekcie práce zo súčasných 60 dní na 90. „Zároveň bude môcť Národný inšpektorát práce na žiadosť inšpektorátu práce lehotu na vykonanie inšpekcie práce v prípade zložitejších inšpekcií aj opakovane predĺžiť,“ spresnil rezort práce.
Návrh zákona by mal platiť od 1. januára 2025
Zmeniť by sa malo tiež plynutie subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej je možné začať správne konanie a uložiť pokutu za spáchanie správneho deliktu. Po novom bude možné správne konanie začať do šiestich mesiacov odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.Návrh zákona by mal platiť od 1. januára 2025, niektoré ustanovenia potom od 1. apríla 2025.
Slovensko sa chce zapojiť do obnovy Ukrajiny výstavbou vlakového spojenia
Slovensko sa chce zapojiť do obnovy Ukrajiny modernizáciou diaľnic, výstavbou vlakového spojenia či zvýšením kapacít na hraničných priechodoch. Zapojením sa do jej obnovy získajú príležitosti najmä slovenské firmy v infraštruktúre a energetike. Vyplýva to z Rámca zapojenia Slovenskej republiky do obnovy Ukrajiny, ktorý predložil podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec a vláda ho v stredu schválila.
„Schválenie rámca umožní Slovensku aktívne sa zapojiť do obnovy Ukrajiny, čím posilní svoju pozíciu na medzinárodnej scéne a podporí stabilitu v regióne. Zapojenie do týchto aktivít vytvorí pracovné príležitosti a podporí rozvoj východného Slovenska,“ uviedol Kmec v predkladacej správe.
Priblížil, že Slovensko sa v rámci plánu obnovy Ukrajiny chce zamerať na rekonštrukciu elektrických prepojení a výstavbu vlakového spojenia medzi Kyjevom a Košicami s dôrazom na posilnenie cezhraničnej spolupráce. Východné Slovensko bude podľa neho profitovať z tejto spolupráce, pričom dôjde k podpore ekonomickej a energetickej bezpečnosti. Plán zahŕňa okrem výstavby vlakového prepojenia medzi krajinami aj modernizáciu diaľnic a železničných tratí na Ukrajinu či posilnenie kapacít na hraničných priechodoch.
Ďalšie opatrenia zahŕňajú podporu vedeckej spolupráce, výmenných programov a inovačných projektov, ktoré prispejú k hospodárskemu rozvoju a kvalite života na Slovensku.„Regionálnym cieľom je aj aktívne zapojenie slovenských subjektov, najmä firiem, do projektov obnovy Ukrajiny, čo umožní vytvorenie nových obchodných príležitostí a zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikov na medzinárodnej úrovni. Slovenské firmy budú mať možnosť uchádzať sa o medzinárodné finančné zdroje a granty, čo im poskytne potrebnú podporu na expanziu a realizáciu inovatívnych riešení v oblasti obnovy a rekonštrukcie,“ uzavrel Kmec.
Zatiaľ bolo splnených 31 % opatrení z Akčného plánu Národnej stratégie
K 30. júnu tohto roka sa podarilo splniť 31 % opatrení naplánovaných v akčnom pláne. Vyplýva to z informácie o stave implementácie Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 z dielne vicepremiéra pre plán obnovy a eurofondy SR Petra Kmeca (Hlas-SD), ktorú v stredu vláda zobrala na vedomie.Medzi najvýznamnejšie splnené opatrenia za uplynulý rok patrí historické a stabilné navýšenie výdavkov na výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu či zavedenie záväznej metodiky riadenia, financovania a hodnotenia podpory výskumu, vývoja a inovácií, ktorá približuje základné postupy najlepšej praxi v EÚ.
Medzi ďalšie opatrenia patrí zavedenie predbežného plánu financovania podpory výskumu, vývoja a inovácií s cieľom na jednom mieste informovať celý sektor o rôznych formách podpory. Nastali aj zásadné zmeny vo financovaní vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied (SAV) spojené so stabilným navyšovaním inštitucionálnych zdrojov. Prijaté boli aj legislatívne opatrenia uľahčujúce príchod a usadenie sa na Slovensku.
„V tomto roku prišlo aj k niekoľkým oneskoreniam. Dôvodom sú vo vybraných prípadoch príliš ambiciózne navrhnuté míľniky, naviazanie viacerých opatrení na nový zákon o výskume, vývoji a inováciách, implementačné problémy súvisiace s hľadaním vhodných poskytovateľov aktivít, neskoro schválený rozpočet verejnej správy na roky 2024 až 2026, ale aj konsolidačné opatrenia,“ uviedol prekladateľ.Slovensko sa podľa neho pomaly približuje k stanovenému cieľu v súkromných i celkových výdavkoch na výskum a vývoj. Umiestnenie Slovenska v European Innovation Scoreboard (EIS) však zatiaľ stagnuje, pretože v tomto roku dosiahlo 24. priečku. Ide o medziročný pokles o jednu priečku.
Na Slovensku sú v porovnaní so susednými štátmi nižšie ceny mäsa
Na Slovensku sú v porovnaní so susednými štátmi nižšie ceny mäsa. Vyššie sú však ceny chleba, jabĺk a zemiakov. Vyplýva to zo septembrovej aktualizácie Analýzy cenového vývoja základných druhov potravín z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorú v stredu prerokovala a vzala na vedomie vláda.V prípade bravčového karé, kurčiat a hovädzieho mäsa je podľa analýzy cena na Slovensku v porovnaní s Poľskom o 20 % nižšia. Mlieko je oproti Maďarsku a Poľsku taktiež lacnejšie o 10 % až 20 %. Naopak, vyššie sú ceny chleba, no pri chlebe nemusia štatistické úrady porovnávať úplne totožné produkty, čo môže vysvetľovať pozorované cenové rozdiely.
Ceny vajec klesli podľa MF SR v posledných mesiacoch na úroveň ceny v Česku. Cena masla je na Slovensku mierne vyššia než v Česku, nižšia než v Poľsku a Maďarsku. Syr Eidam je na Slovensku drahší oproti susedným krajinám asi o 10 %. Jablká a zemiaky sú na Slovensku drahšie než v Poľsku a Maďarsku asi o 20 %, ale cenovo sú na rovnakej úrovni ako v Česku.
„Cieľom analýzy bola aktualizácia zistení o existencii mimoriadnej trhovej situácie s priamym vplyvom na ceny základných potravín na tuzemskom trhu ohrozujúcim ich cenovú stabilitu alebo dostupnosť. Aktualizácia analýzy preukázala, že nie je ohrozená dostupnosť a spotreba základných potravín. Vzhľadom na tieto zistenia považujeme realizáciu opatrení na podporu cenovej stability a dostupnosti základných potravín za dostatočnú,“ dodal rezort financií.
Stavy ošípaných boli v SR ku koncu augusta 2024 na úrovni 465.678 kusov
Stavy ošípaných boli na Slovensku k 31. augustu 2024 na úrovni 465.678 kusov (ks). Vyplýva to z informácie o aktuálnej situácii so šírením afrického moru ošípaných (AMO) z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
„V roku 2022 bolo zaznamenaných päť prípadov výskytu AMO u domácich ošípaných. Posledný potvrdený prípad bol 26. júla 2022 v okrese Michalovce, kde bola nariadená depopulácia 62 ks ošípaných.Do 1. augusta 2024 nebol potvrdený žiadny ďalší pozitívny prípad u domácich ošípaných. Druhého augusta 2024 bolo opäť po vyše dvoch rokoch potvrdené ďalšie ohnisko AMO u domácich ošípaných na Slovensku u chovateľa v katastri obce Súdovce v okrese Krupina. Depopulácia ošípaných v predmetnom chove bola v množstve 52 ks vykonaná 6. augusta 2024,“ spresnil agrorezort.Od 1. marca do konca augusta 2024 bolo podľa informatívneho materiálu MPRV ulovených 19.023 ks diviačej zveri, ktorá je prenášačom AMO. Ku koncu augusta 2023 bolo ulovených 25.459 ks diviačej zveri. Uhynutých bolo do konca augusta tohto roka 386 ks, ku koncu augusta 2023 to bolo 762 ks diviačej zveri.
