Na financovaní investičných priorít štátu, ako sú napríklad diaľnice či nové nemocnice, by sa mohli priamo podieľať aj občania. Vývoj na finančných trhoch a rastúce úrokové sadzby tomu nahrávajú. Štát by totiž mohol získať prostriedky na svoje priority prostredníctvom vydávania štátnych dlhopisov priamo občanom. Tí by boli za ich kúpu odmenení, napríklad dohodnutým výnosom.
Nová vláda Roberta Fica zvažuje všetky možnosti, ako financovať chod štátu a plnenie priorít. V programovom vyhlásení vlády sa preto, pre niekoho možno prekvapivo, opäť objavila možnosť vydávania dlhopisov pre občanov. Kabinet v programovom vyhlásení doslova tvrdí, že „zváži financovanie investičných priorít aj prostredníctvom emitovania dlhopisov pre občanov.“ Ako by to malo vyzerať v praxi a kedy by sme sa takejto možnosti mohli dočkať, sme sa pýtali aj rezortu financií. Ministerstvo však na otázky webu oPeniazoch.sk neodpovedalo.
Takáto forma financovania priorít štátu sa pritom využíva aj v okolitých krajinách, napríklad v Českej republike či Maďarsku. V minulosti sa už objavila aj na Slovensku, a to v roku 1998. Analytici však upozorňujú, že pred spustením takéhoto projektu je potrebné vyriešiť viacero otázok, ako napríklad spôsob distribúcie dlhopisov, vysporiadanie týchto cenných papierov, či motiváciu ľudí k ich kúpe. Štát však môže na druhej strane prostredníctvom takejto emisie napríklad lepšie diverzifikovať svoje portfólio držiteľov cenných papierov.
Do istej miery je podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša otázny potenciál prostriedkov, ktoré by štát dokázal takto získať. Pri celkovom finančnom majetku slovenských domácnosti na úrovni priblížene 100 miliárd eur, z ktorých je polovica umiestnená na bankových vkladoch a hotovosti, možno v tejto chvíli podľa jeho slov uvažovať o prostriedkoch v objeme stoviek miliónov, resp. jednotiek miliárd eur.
„Štát by zároveň musel občanov motivovať dostatočne vysokým výnosom, resp. kupónom, pričom otázkou ostáva efektivita v porovnaní s medzinárodnými finančnými trhmi,“ upozorňuje pre web oPeniazoch.sk Kočiš.
Vydávaniu retailových dlhopisov pritom v súčasnosti nahráva aj trhové prostredie a rastúce úrokové sadzby. V minulosti sa hovorilo pri stanovovaní podmienok na vydávanie takýchto dlhopisov o nominálnych úrokových sadzbách dlhopisov na úrovni aspoň 3 až 3,5 percenta.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček hovorí, že emitovanie dlhopisov pre obyvateľstvo je bežnou praxou vo väčšine vyspelých krajín, v ktorých ho vlády využívajú najmä na krátkodobé financovanie, alebo ako doplnkový zdroj. Napríklad v susednom Česku, je objem vydaných dlhopisov pre štát približne 90 miliárd českých korún, čo však tvorí iba 3 percentá na celkovom objeme dlhu.
Štát vydaním takýchto retailových dlhopisov dokáže znížiť celkové riziko expozície z pohľadu rozloženia množstva individuálnych investorov. "Takéto dlhopisy vytvárajú možnosť cielenia podpory konkrétnej výdavkovej oblasti (napr. rodiny s deťmi), znižovania vplyvu rastu cien (tzv. inflačné dlhopisy) a zároveň poskytujú obyvateľom investičnú alternatívu k termínovaným a sporiacim produktom. V ekonomike sa týmto spôsobom rozvíja aj kapitálový trh, finančná gramotnosť občanov a ich záujem o stav verejných financií,“ vymenúva Boháček.
Investovali by ste do dlhopisov pre občanov a podporili tak financovanie niektorých priorít štátu?
Analytik 365.bank pripúšťa, že za určitých okolností, môže síce štát získať zdroje i lacnejšie ako na primárnom trhu, ale iba krátkodobo a najmä v prípade dobrej stratégie a komunikácie. Ak sú napríklad úrokové sadzby na vkladoch a termínovaných produktoch nízke, ako teraz na Slovensku, môže štát prilákať investorov atraktívnejšou vyššou sadzbou, ktorá môže byť však stanovená nižšie ako trhová. "Kúpou dlhopisov môže byť napríklad poskytovaná daňová úľava na zrážkovej dani kupónu, ktorá poskytuje dodatočný motív akceptovať aj nižšiu úroveň nominálneho výnosu z pohľadu investora,“ dodáva Boháček.
Takáto situácia je však podľa analytika iba krátkodobou možnosťou ušetriť, pričom konečná úspora pre štát by nebola príliš výrazná. Finančné trhy sú dynamické, neustále sa menia a prepočítavajú výšku tzv. rizikovej prirážky plynúcej z množstva faktorov, ktoré by mohli ohroziť splatenie istiny, resp. kupónu dlhopisu. "Investor sa skôr, či neskôr bude riadiť trhovou sadzbou a požadovať od emitenta odpovedajúcu úroveň výnosu,“ upozorňuje Boháček.
Prílišná expozícia domácich veriteľov tiež podľa jeho slov predstavuje riziko, ako sme to videli napríklad v niektorých južných krajinách Európskej únie. "Výrazný podiel vlastníctva domáceho dlhu majú v USA, Japonsku alebo vo Švajčiarsku, kde sú však faktory ako vyspelosť kapitálového trhu a angažovanosť obyvateľov na odlišnej úrovni,“ upozorňuje analytik 365.bank.
Slovensko už skúsenosti má
V novodobej histórii slovenského kapitálového trhu bola na trh uvedená prvá emisia štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo v roku 1998. Ako ďalej uvádza Dagmar Kopuncová z Centrálneho depozitára cenných papierov, dlhopis mal splatnosť 1 rok a bol vydaný v niekoľkých menovitých hodnotách začínajúc od 1 000 slovenských korún až po 100 000 korún. Kupónový výnos bol vo výške neuveriteľných 17 percent p.a. a bol oslobodený od dane. Dlhopis bol vydaný na doručiteľa a nebol verejne obchodovateľný. Z celkového objemu emisie 2 miliardy vtedajších slovenských korún sa predala 1 miliarda.
Neskôr sa vláda zaoberala myšlienkou uvedenia emisie pre obyvateľstvo v rokoch 2007 až 2008 a druhýkrát v rokoch 2013 až 2016. "Išlo však o istý druh politického marketingu, prípadne o snahu o súťaženie s bankami pri získavaní zdrojov. Najmä v druhom období, v čase klesajúcich výnosov, bola nákladovosť emisie neefektívna, najmä keď sa výnosy štandardných dlhopisov dostali na nulu resp. pod nulu,“ dodáva Dagmar Kopuncová.
