Vláda odmieta valorizáciu platov v štátnej a verejnej službe s odôvodnením, že na to nemá peniaze. Nielen do konca roka 2024, ale ani v nasledujúcom kalendárnom roku. Požiadavky odborov sú však nemenné, naďalej požadujú valorizáciu platov ešte pre rok 2024 a v roku 2025 o 10 percent. Odborári zároveň tvrdia, že zhruba 400-tisíc pracujúcich je na úplnom chvoste záujmu vlády a neurobila pre nich absolútne nič.
Po viacerých kolách vyjednávaní s vládou Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) odmietla podpísať dodatky ku kolektívnym zmluvám, ktoré prestali platiť a byť účinné 31. augusta 2024, a vstúpila do štrajkovej pohotovosti. Od vlády dostali odbory podľa prezidentky KOZ a hlavnej vyjednávačky za odbory Moniky Uhlerovej veľmi slabú ponuku. Čo je podľa jej slov zarážajúce, keďže si vláda svoju mocenskú pozíciu opierala a opiera o pracujúcich zamestnancov a hlási sa k podpore pracujúcich.
„Za ten rok sme ako zástupcovia pracujúcich nepocítili absolútne žiadne opatrenie, alebo nejaký čin v prospech pracujúcich a nebavíme sa len o valorizácii alebo žiadnej valorizácii, alebo o spočítaní nulovej valorizácie pre zamestnancov štátu a zamestnancov, ktorí pracujú vo verejnom záujme,“ vyhlásila v odborárskom podcaste Uhlerová. Reč je podľa nej o zhruba 400-tisíc zamestnancoch, ktorí pracujú pre štát a zabezpečujú služby vo verejnom záujme. Títo zamestnanci sú podľa odborárov na úplnom chvoste záujmu vlády.
Vláda nájde peniaze pre verejných zamestnancov podľa odborárov iba keď náhodou zostane niečo v rozpočte, alebo keď je pred voľbami a treba si nakloniť priazeň pracujúcich.
Mala by vláda pristúpiť k valorizácii platov zamestnancov vo verejnej správe?
Odborári podľa slov prezidentky KOZ akceptujú potrebnú konsolidáciu verejných financií. „Žiaľ, medzi politické priority nepatria zamestnanci, preto sa ani valorizácia platov nepremieta do priorít štátneho rozpočtu,“ vyhlásila Uhlerová, čo je podľa nej neakceptovateľné, keďže viaceré skupiny zamestnancov zarábajú podľa tabuliek menej, ako je minimálna mzda. A do tejto úrovne príjmov im musia zamestnávatelia doplácať.
Odborári zatiaľ pristúpili len k vyhláseniu štrajkovej pohotovosti, čo malo byť akýmsi zdvihnutým prstom voči vláde. Či sa odhodlajú aj k ďalším krokom, je zatiaľ predčasné hovoriť. Budú sa ďalej pokúšať s vládou dohodnúť v rámci kolektívneho vyjednávania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre štátnu službu a pre zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme. Nasledujúce kolo rokovaní by malo byť niekedy koncom septembra.
V rukách to majú zamestnanci
V hre však zostávajú aj ďalšie aktivity, ku ktorým môžu odborári a zamestnanci pristúpiť. Ďalšie šance na dohodu sa totiž podľa slov prezidentky KOZ odvíjajú aj od ochoty zamestnancov sa zmobilizovať a ísť za vyššie platy a lepšie podmienky v práci zabojovať aj do ulíc. „Od toho sa odvíja aj ochota druhej strany sa priblížiť svojou ponukou k našim požiadavkám,“ načrtla Monika Uhlerová.
Ani nedávne tretie kolo kolektívneho vyjednávania medzi vládou a zástupcami zamestnancov štátnej a verejnej správy neprinieslo dohodu. Predstavitelia vlády pritom ponúkli v budúcom roku zamestnancom štátu jednorazovú odmenu 600 eur a následne zvýšenie platov o 2 percentá v roku 2026. Viac si o dôvodoch odmietnutia tejto ponuky zo strany odborov môžete prečítať v našom predchádzajúcom článku.