oPeniazoch.sk, Redakcia
Globálne otepľovanie a s tým súvisiaci rastúci počet prírodných katastrof nás čoraz výraznejšie nútia zrýchliť prechod smerom k zelenej budúcnosti. Uhlíkovo neutrálne hospodárstvo si však môže vypýtať daň vo forme vyšších cien výrobných vstupov, poklesu tržieb firiem, strate príjmu či zlyhaniu podnikov a domácností. Ohrozí však klimatická transformácia aj slovenské banky a ich doterajšiu stabilitu?
Riziká spôsobené klimatickým prechodom sa podľa správy Národnej banky Slovenska môžu na bankovom sektore prejaviť priamo alebo nepriamo. Priamy vplyv je možné spozorovať pri náchylnosti na straty v sektoroch, ktoré sú priamo zasiahnuté extrémnym počasím či narastajúcimi teplotami. Slovenské bankovníctvo a jeho priama expozícia (vystavenie) voči rizikám klimatickej transformácie je však aktuálne zanedbateľná.
Analytici NBS sa preto rozhodli skúmať nepriame dôsledky ekologickej transformácie so zameraním na prípadné úverové zlyhania podnikov a domácností a ich vplyv na slovenský bankový sektor v najbližších štyroch rokoch. Ako aj pri bežnom stresovom testovaní, ktoré NBS vykonáva v pravidelných intervaloch a vďaka nemu zisťuje odolnosť bankového sektora voči globálnym ekonomickým šokom, aj v tejto analýze ekonómovia NBS vystavia slovenské banky záťažovej skúške, ktorú so sebou prináša prechod na zelenú ekonomiku.
V hre sú dva scenáre
Pre dôkladnú analýzu boli vybrané dva scenáre, ktoré najvhodnejšie zobrazujú riziká transformácie. Prvý scenár s názvom „Net Zero 2050“ zobrazuje globálnu ekonomiku, v ktorej sú transformačné politiky zavádzané s okamžitou platnosťou, rovnomerne a účinne s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Naopak v druhom scenári s názvom „Divergent Net Zero“ je implementácia takýchto politík nerovnomerná a preto prichádza s väčšími nákladmi a teda aj s výraznejšími transformačnými rizikami.
Správa NBS hneď v úvode analýzy poukazuje na nízku úroveň expozície úverového rizika pri hladkej zelenej transformácií. „Úverové straty bánk z nesplácaných úverov domácnostiam aj podnikom sú v scenári „Net Zero 2050“ systémovo zanedbateľné. Straty z nesplatených záväzkov by v oboch prípadoch nepresiahli 0,1 % objemu všetkých poskytnutých retailových a podnikových úverov,“ píšu analytici NBS v správe.
Zvládne slovenské hospodárstvo zelenú transformáciu bez výraznejších negatívnych dopadov?
Naopak pri nepriaznivejšom scenári „Divergent Net Zero“, ktorý by si vyžiadal vyššie náklady na transformáciu, je situácia o niečo horšia. Medzi najväčšie riziká v tomto prípade zaraďujeme zvýšenie nezamestnanosti, ktorá by pri náraste o 0,6 až 0,8 percentuálneho bodu mala za následok zlyhanie od 0,2 do 0,3 percenta zo všetkých poskytnutých retailových úverov. Aj napriek tomu sú však straty výrazne nižšie ako je tomu pri štandardnom stresovom testovaní.
Pri predpoklade, že negatívny šok do ekonomiky zasiahne najvýraznejšie sektory, ktoré sú emisne najnáročnejšie, čo súvisí s poklesom dopytu po ich produktoch, môžeme odhadnúť, že práve tieto spoločnosti budú hlásiť najväčšie straty. V prípade, že by HDP poklesol v rozmedzí od 4 do 6 percent oproti bežným odhadom, úverové straty bánk by sa navýšili o 0,2 až 0,3 percenta zo všetkých úverov poskytnutých podnikom. Avšak aj pri tomto pozorovaní je možné konštatovať, že straty sú nižšie ako pri klasickom stresovom testovaní.
Tešiť nás môže aj odhadovaná inflácia, ktorá je v oboch sledovaných scenároch v globálnom merítku pomerne nízka. Analytici NBS sa však v rámci testu citlivosti rozhodli skúmať aj vplyv prípadného rastu cien energií na úverové riziko. Aj napriek tomu, že straty sa v porovnaní so základným scenárom skutočne zväčšili, aj v takomto prípade nemajú výraznejší vplyv na stabilitu bánk a sú aj naďalej pod úrovňou strát štandardného stresového testovania.
Čomu vďačíme za pozitívne výsledky?
Pozitívne výsledky pre domácnosti ako aj podniky však súvisia aj so širšou škálou rizík, ktoré sú zahrnuté v klasickom stresovom testovaní, pomerne malému vystaveniu úverového rizika slovenských bánk voči emisne náročným sektorom ale taktiež k nevýrazným šokom, ktorým sú banky vystavené v obidvoch emisných scenároch.
„Treba mať na zreteli, že odhadujeme straty plynúce z transformačných rizík, a teda straty z prechodu na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Ideálne by preto mali byť tieto straty už súčasťou základného scenára stresového testovania. A to z dôvodu, že hladká transformácia ekonomiky je žiaducim javom na zabránenie negatívnych dôsledkov globálneho otepľovania,“ píše sa v komentári NBS.
Aký je katastrofický scenár?
V poslednej časti správy sa analytici NBS zamerali na riziko regionálnej neprispôsobilosti, ktorú by na Slovensku mohli spôsobiť emisne náročné podniky, neschopné prispôsobiť sa dekarbonizácii dostatočne pružne. Ak by neprispôsobilosť skutočne viedla ku koncu podnikov a teda aj k nárastu úverových zlyhaní, banky by to pocítili pomerne výrazne.
Na Slovensku totiž máme 12 emisne najnáročnejších sektorov, v ktorých sú spoločnosti zodpovedné za 26,7 percenta zo všetkých poskytnutých úverov a zamestnaných je v nich až 21,1 percenta z pracujúcich ľudí. Predpoklad, že nedostatočná pružnosť spôsobí krach všetkých firiem v emisne zaťažených sektoroch je pritiahnutý za vlasy. Analytici NBS sa však rozhodli tento predpoklad vyvážiť vysokým rizikom prenosu strát aj do súvisiacich sektorov či dodávateľských reťazcov, ktorý v analýze nie je zahrnutý z dôvodu nedostupnosti vhodných dát.
V prípade zlyhania všetkých 12 sektorov by tak domácnosti, ale najmä podniky, zaznamenali neporovnateľne vyššie straty ako pri výsledkoch iných scenárov a pre slovenské bankovníctvo by to znamenalo skutočne náročný test odolnosti. Nie je dokonca vylúčené, že niektorá z bankových inštitúcií by mohla na tento čierny scenár doplatiť.
Čo teda očakávať?
V závere tak môžeme konštatovať, že úverové straty bánk súvisiace s prechodom na ekologickejšiu budúcnosť by v prípade hladkej a rýchlej substitúcie z emisne náročných odvetví na ich zelenšiu alternatívu nemali ohroziť finančnú stabilitu slovenského bankového sektora.
Naopak pri negatívnom vývoji spôsobenom nerovnomerným prechodom k uhlíkovo neutrálnej ekonomike sa za určitých okolností banky môžu dostať do horšieho stavu ako pri bežnej ekonomickej recesii. Aj napriek tomu je však odolnosť slovenského bankovníctva veľmi stabilná a nie je predpoklad, že by sme sa v nasledujúcich rokoch či desaťročiach mali obávať krachujúcich bánk.
