oPeniazoch.sk
Redakcia
Zamestnanci štátu a verejnej správy na Slovensku zarábajú viac, ako pracovníci v súkromnom sektore. Navyše ich mzdy rástli v posledných rokoch rýchlejšie a Slovensko na nich vynakladá viac aj v porovnaní s krajinami V4 či priemerom Európskej únie. Požiadavky odborárov v rámci aktuálneho kolektívneho vyjednávania sú tak aj vzhľadom na zlý stav verejných financií podľa analytikov inštitútu INESS neospravedlniteľné.
Slovensko vynakladá na platy zamestnancov v štátnej a verejnej správe už v súčasnosi viac peňazí, ako krajiny V4 či priemer Európskej únie. Upozornili na to analytici inštitútu INESS, podľa ktorých sme vlani vyplatili na platoch zamestnancov až 23 percent celkových výdavkov verejnej správy. V pomere k hrubému domácemu produktu to bolo 11 percent. Menej dávajú tak Česi, ako aj Poliaci a Maďari.
„Tento vývoj a postavenie Slovenska v porovnaní vyššie nie je prekvapením. Počet zamestnancov verejnej správy v posledných 10 rokoch neustále rastie. Pribudlo 47-tisíc zamestnancov, to je nárast o 10,5 percenta,“ uvádzajú analytici inštitútu INESS. Tento nárast sa podľa nich pochopiteľne prejavil aj v raste celkových výdavkov na mzdy pracovníkov v štátnej a verejnej správe, ktoré sa za spomínanú dekádu zdvojnásobili.
Ďalším dôležitým faktorom prudkého rastu výdavkov na platy v štátnej a verejnej správe bolo tempo zvyšovania platov. To bolo totiž v poslednej dekáde ešte rýchlejšie, ako v súkromnej sfére. Vo verejnej správe tak aktuálne podľa odhadov rezortu financií tento rok zamestnanci zarábajú v priemere až o takmer 300 eur viac, ako ľudia pracujúci v súkromných firmách.
V tomto kontexte považujú analytici INESS aktuálne požiadavky odborárov, ktorí kvôli nedosiahnutiu dohody s vládou vyhlásili tento týždeň štrajkovú pohotovosť, za neprimerané. Ak by sa totiž naplnili, znamenalo by to medziročné zvýšenie mzdových výdavkov až o 11 percent, teda o ďalších 1,5 miliardy eur.
„Nárast výdavkov na mzdy nie je v kontexte uplynulého zvyšovania platov, poklesu rastu inflácie, medzinárodného porovnania a predovšetkým rekordného deficitu verejných financií ospravedlniteľný,“ uvádza INESS. Z pohľadu udržateľnosti verejných financií je pritom podľa inštitútu nevyhnutné pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov štátu, a to predovšetkým znižovaním množstva činností, ktoré tento sektor vykonáva.
Analytici: Nikdy neboli lepšie podmienky na prepúšťanie!
Takto získané zdroje by mali byť podľa analytikov prioritne využité na znižovanie vysokého deficitu a čiastočne aj na selektívne zvyšovanie miezd vo verejnej správe. A to napríklad pri tabuľkových mzdách pod úrovňou minimálnej mzdy. Protinávrh ministerstva financií odborárom na poskytnutie jednorazového 500-eurového príspevku je z tohto pohľadu podľa analytikov ďaleko prijateľnejší. Pre rozpočet by to znamenalo dodatočné náklady o zhruba 200 až 250 miliónov eur.
„Je to výrazne menej nákladné riešenie, ako požiadavka odborárov a jeho financovanie by bolo možné pri znížení počtu zamestnancov štátu o 1,4 percenta,“ dodávajú analytici s tým, že vzhľadom na nedostatok ľudí na trhu práce a nízku mieru nezamestnanosti nebol nikdy lepší čas na prepúšťanie vo verejnom sektore ako dnes.
Považujete požiadavky odborárov na zvyšovanie platov v štátnej a verejnej správe o 10 percent tento aj budúci rok za opodstatené?
Vôbec najhorším prístupom by podľa analytikov bolo, keby vláda pristúpila na zvyšovanie platov zamestnancov štátnej a verejnej správy a financovala by ho zvyšovaním daní. „Väčšinu dodatočného daňového bremena by musel zaplatiť súkromný sektor, čím by sa spomalil rast ekonomiky a ešte zvýšil rozdiel v platoch súkromného a verejného sektora. Daňoví poplatníci by tak museli viac prispievať na nízko efektívne verejné služby,“ dodávajú analytici INESS.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR vyhlásila štrajkovú pohotovosť z dôvodu, že sa so zástupcami vlády ani na druhom kole kolektívneho vyjednávania nedohodli na valorizácii platov v štátnej a verejnej správe. V rokovaniach budú pokračovať aj naďalej. Uviedla to v utorok prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová na tlačovej konferencii.
Vo februári KOZ SR poslala vláde návrhy kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre odmeňovanie vo verejnom sektore. „Okrem štandardných požiadaviek sme požadovali aj valorizáciu platov, a to od 1. septembra 2024 o 10 % a od 1. januára 2025 o ďalších 10 %. Zohľadnili sme aj to, že sa končí platnosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre štátnych a verejných zamestnancov 31. augusta 2024,“ citovala Uhlerovú agentúra TASR.
Odborári s protinávrhom vlády na vyplatenie spomínanej odmeny namiesto zvyšovania platov nesúhlasili. Podľa šéfky odborov totiž nejde o systematické riešenie a nezohľadňuje potrebu rastu platových taríf. KOZ SR preto vyhlásila štrajkovú pohotovosť pre zamestnancov štátnej služby a verejného sektora. „Vyhlásenie pohotovosti však neznamená ukončenie rokovaní, ale je výstražným prstom pre vládu, pokiaľ nezohľadní naše požiadavky, pristúpime k ostrejším krokom,“ uzavrela podľa TASR Uhlerová.
Rezort financií: Potrebujeme konsolidovať!
Ministerstvo financií SR na aktuálne výsledky kolektívneho vyjednávania reagovalo tým, že sa s odborármi snaží nájsť dohodu na téme odmeňovania zamestnancov verejného sektora už od apríla tohto roka. Naráža však na zlú situáciu vo verejných financiách. Pripomenulo, že len tento rok potrebuje konsolidovať v objeme až 1,4 miliardy eur.
Vláda okrem 500-eurovej tohtoročnej odmeny pre zamestnancov štátnej a verejnej správy ponúkla aj ďalšiu 1000-eurovú odmenu v budúcom roku. Tieto finančné prostriedky by podľa rezortu financií vedeli prispieť k tlmeniu dopadov očakávanej miery inflácie a udržaniu sociálneho štandardu zamestnancov, čo je jedna z hlavných priorít vlády a ministerstva financií pri nevyhnutnej konsolidácii verejných financií.
Odborári však tento návrh odmietli. Rokovania budú podľa ministerstva pokračovať v druhej polovici augusta.
