Príchod pandémie, energetická kríza a následne vysoká inflácia mali za následok zvýšenie počtu obyvateľov, ktorí sa ocitli v ťažkej situácií. Aj preto vláda či jednotlivé ministerstvá začali vo veľkom podporovať Slovákov pomocou rôznych sociálnych balíčkov. Čo si ale Slováci vlastne myslia o „rozdávaní peňazí“ na úkor zvyšovania rozpočtového schodku a dlhu?
Odpoveď na túto otázku priniesol online prieskum spoločnosti ResSOLUTION Group pre web oPeniazoch.sk, ktorý sa realizoval v apríli na reprezentatívnej vzorke 508 respondentov starších ako 18 rokov. Tí odpovedali na otázku ako v kontexte navyšovania rozpočtového schodku vnímajú uvoľňovanie verejných financií na navyšovanie sociálnej pomoci pre obyvateľov.
Respondenti mali v prieskume možnosť odpovedať na škále od 1 do 5. Známka 1- Je to rozhodne krok správnym smerom, 2- Skôr je to krok správnym smerom, 3- Mám neutrálny pohľad, 4- Je to skôr krok nesprávnym smerom, 5- Je to rozhodne krok nesprávnym smerom a opýtaní mali taktiež možnosť označiť odpoveď: neviem, nedokážem posúdiť.
Slováci pomoc od štátu vítajú
Z prieskumu pritom vyplynulo, že Slováci majú k sociálnym balíčkom či pomoci zo strany štátu celkovo pozitívny vzťah. Až 46,6 percenta opýtaných označilo že vníma uvoľňovanie verejných financií na navyšovanie sociálnej pomoci aj napriek zvyšovaniu schodku rozpočtu ako rozhodne správny krok alebo skôr správny krok. Neutrálny vzťah či odpovede ktoré nevedeli posúdiť danú problematiku mali v súčte 38,9 percenta.
Je podľa vás správne zvyšovať sociálnu pomoc, aj keď kvôli tomu rastie rozpočtový schodok a dlh Slovenska?
Naopak negatívny pohľad na sociálnu pomoc štátu v kontexte navyšovania schodku štátneho rozpočtu mala iba výrazná menšina. Odpoveď skôr nesprávny krok označilo 7,9 percenta opýtaných, za rozhodne nesprávny krok to považuje iba 6,7 percenta respondentov. Zaujímavým je však aj pohľad na prierez odpovedí jednotlivých skupín obyvateľstva.
Rozdielny stupeň vzdelania, rozdielny pohľad
Najväčšie rozdiely sme mohli pozorovať na odpovediach skupín s rôznym stupňom vzdelania. Respondenti s najnižším vzdelaním či stredoškolským vzdelaním bez maturity vnímajú takýto krok pozitívnejšie ako respondenti s vysokoškolským vzdelaním. Prvej sledovanej skupine vyšla po spriemerovaní známka 2,15 (čím nižšia známka, tým väčšia podpora, pozn. red.), zatiaľ čo vysokoškolsky vzdelaní takýto krok považujú za menej správny a výsledná známka bola na úrovni 2,54. Práve táto skupina sa na danú otázku pozerá najnegatívnejšie.
Výsledky, ktoré stoja za povšimnutie, sú aj v jednotlivých vekových kategóriách. Zatiaľ čo skupiny s vekom 35-54, respektíve 55 a viac sú vzácne vyrovnané s priemernou známkou 2,43, o niečo pozitívnejšie hodnotia sociálnu pomoc štátu aj napriek navyšovaniu schodku rozpočtu mladí vo veku 18-34, ktorí dosiahli priemernú známku 2,34. Uvoľňovanie verejných financií na navyšovanie sociálnej pomoci vníma mierne pozitívnejšie ženská populácia ako mužská. Zanedbateľný rozdiel je však medzi západným a východným Slovenskom.
