oPeniazoch.sk, ČTK/red
Slovensko čerpá z európskeho rozpočtu podstatne viac, ako doň prispieva. Ako ukázala analýza Inštitútu nemeckého hospodárstva, v minulom roku sme boli v pluse vyše 2,5 miliardy eur a na obyvateľa sme tak získali takmer 460 eur.
Nemecko zostáva zďaleka najväčším čistým platcom do rozpočtu Európskej únie. Niektorí skorší čistia príjemcovia ale už tiež dosť odvádzajú, zistila analýza Inštitútu nemeckého hospodárstva v Kolíne nad Rýnom (IW Köln), ktorý financujú nemecké hospodárske zväzy a podniky. Najväčšia európska ekonomika vlani odviedla do unijnej pokladne o 17,4 miliardy eur viac, ako z nej získala.
„Čistý príspevok Nemecka je takmer dvakrát vyšší ako príspevok Francúzov, ktorí prispievajú druhou najvyššou sumou po Nemecku,“ uviedla autorka štúdie a ekonómka IW Samina Sultanová. Paríž zaplatil Bruselu o takmer deväť miliárd eur viac ako dostala. „Naopak najväčším príjemcom je Poľsko,“ uviedla Sultanová. „V roku 2023 táto krajina dostala približne o osem miliárd eur viac, ako ako ako ako ako ako ako ako ako akou sumou prispela,“ spresňuje analytička. S určitým odstupom nasleduje Rumunsko so získanými šiestimi miliardami eur a Maďarsko so 4,6 miliardami eur.
Medzi najväčších beneficientov z európskeho rozpočtu však patrí aj Slovensko. Podľa zverejnených údajov sme totiž v minulom roku vyčerpali z európskych zdrojov o vyše 2,5 miliardy eur viac, ako sme do spoločného rozpočtu odviedli. Na obyvateľa sme tak získali dodatočný príjem v objeme takmer 460 eur. Celkovo sme z európskeho rozpočtu získali šiestu najvyššiu sumu vôbec zo všetkých členských krajín.
Otázkou však zostáva, ako efektívne dokážeme so získanými európskymi zdrojmi naložiť. Podľa názoru Slovákov to totiž vypadá tak, že v krajine sa eurofondy využívajú veľmi neefektívne vo všetkých dotknutých oblastiach. Ako pritom ukázal prieskum, ktorý pre web oPeniazoch.sk nedávno realizovala spoločnosť Ressolution Group, povedomie o využívaní eurofondov na Slovensku je dokonca také nízke, že drvivá väčšina ľudí si nespomenie ani na žiaden projekt podporený z európskych zdrojov.
Využívame na Slovensku eurofondy efektívne?
Pre porovnanie, susedná Česká republika dostala vlani podľa analýzy o necelé tri miliardy eur viac, ako do rozpočtu únie sama odviedla. Hoci bola celkovo piatym najväčším príjemcom po Poľsku, Rumunsku, Maďarsku a Grécku, na obyvateľa získala z európskych zdrojov len 273 eur.
Nemecko slabne, príspevky klesajú
V dôsledku slabej ekonomickej situácie sa podľa analýzy čistý nemecký príspevok oproti roku 2022 znížil. V onom roku ešte predstavoval 19,7 miliardy eur. "A tento rok pravdepodobne opäť klesne, pretože neexistujú žiadne známky hospodárskeho oživenia," uviedla expertka IW. "Zatiaľ čo nemecký príspevok sa znižuje, čistý príspevok Španielska a Portugalska stúpa, pretože ekonomika v týchto krajinách rastie - finančná záťaž sa presúva," vysvetľuje ekonómka.
V dôsledku ruskej vojny na Ukrajine sa v súčasnosti diskutuje o pristúpení Ukrajiny a ďalších krajín. "Naše štúdie a doterajšie výsledky však ukazujú, že takéto rozšírenie by vyžadovalo reformy aj zo strany EÚ," hovorí Sultanová. Okrem reforiem rozhodovacích procesov v EÚ by na to podľa nej musel byť pripravený aj rozpočet EÚ. Štúdia IW ukazuje, že prostriedky z politiky súdržnosti sa často využívajú oneskorene. Tu sa okrem iného javí ako nevyhnutné zjednodušenie pravidiel pre prideľovanie peňazí. "Okrem toho by sa tieto fondy mali v prípade možného rozšírenia viac zamerať na najchudobnejšie členské štáty," dodáva expertka IW.
