Európska komisia v rámci svojho marcového súboru rozhodnutí o prípadoch nesplnenia povinnosti zaslala Slovensku dve odôvodnené stanoviská. Naša vláda si opäť nesplnila všetky povinnosti, ktoré jej vyplývajú z práva EÚ.
Prvý prípad súvisí s meškaním pri predložení konečného aktualizovaného národného energetického a klimatického plánu. Druhý prípad sa zas týka nedostatočnej transpozície smernice o procesných zárukách pre deti v trestnom konaní.
Chýbajúci energetický a klimatický plán
Prvý prípad nesplnenia povinnosti sa týka nesplnenia povinnosti predložiť konečný aktualizovaný národný energetický a klimatický plán (NEKP) v súlade s nariadením o riadení energetickej únie. Okrem Slovenska svoje plány nepredložili ani Belgicko, Estónsko, Chorvátsko a Poľsko.
„NEKP sú kľúčovým nástrojom na zabezpečenie toho, aby si členské štáty stanovili konkrétny plán na dosiahnutie cieľov EÚ, okrem iného v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Sú takisto kľúčové pre to, aby Európska komisia posúdila, ako členské štáty ako celok prispievajú k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030,“ upresnila Európska komisia vo svojom vyjadrení.
Členské štáty boli povinné predložiť tieto plány do 30. júna 2024. Po rozsiahlych výmenách informácií a odporúčaní zo strany Komisie Slovensko naďalej nezabezpečilo predloženie konečného plánu, a preto mu bolo zaslané odôvodnené stanovisko. Slovenská vláda má dva mesiace na nápravu situácie. Ak plán v stanovenom termíne nepredloží, môže Komisia postúpiť vec na Súdny dvor EÚ.
V čom tento plán spočíva?
Ministerstvo hospodárstva SR ešte koncom roka 2023 hovorilo o ambicióznych plánoch súvisiacich s klimatickým plánom. Hlavným cieľom do roku 2030 je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo obchodovania s emisiami (non-ETS) o 22,7 percent. Čo sa týka využívania obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie, návrh hovorí o výške 23 percent.
Naša krajina je medzi poslednými v EÚ, ktoré tento plán ešte neodovzdali. „Slovensko je medzi štyrmi poslednými krajinami EÚ, ktoré ešte neodovzdali národný energetický a klimatický plán. Čelíme preto infringementu zo strany Európskej komisie aj náhodným nepremysleným projektom, akými sú zámer PVE Málinec, tunel Karpaty či fosílne vykurovanie,“ uviedla nedávno Klimatická koalícia, podľa ktorej chýba ucelený a koordinovaný prístup vlády k riešeniu klimatickej zmeny, ako aj ekonomickým a bezpečnostným výzvam, ktoré s ňou súvisia.
Myslíte si, že Slovensko stihne reagovať na stanoviská od Európskej komisie včas?
Organizácia pripomenula, že Slovensko je krajina s vysokou závislosťou od dovozu plynu, ropy a uhlia, pričom sa roky zanedbávalo znižovanie tejto závislosti. „Teraz čelíme náročnej úlohe, zmeniť energetický systém, čo však môže mať dosahy na bežných ľudí. Na to by mal slúžiť sociálno-klimatický plán. Ak bude dobre pripravený a bude v ňom kvalitná definícia energetickej a dopravnej chudoby, adresne by to pomohlo sociálne zraniteľným, namiesto dotovania energií všetkým, teda hlavne bohatým a plytvajúcim energiou,“ doplnila Klimatická koalícia.
Slovensko už sociálno-klimatický plán pripravuje
Slovensko už podľa agentúry TASR pracuje na príprave Sociálno-klimatického plánu, ktorého detaily sú dostupné na webe Plánu obnovy. Možnosť verejnosti pripomienkovať tento proces skončila 28. marca 2025. Oprávnené sú napríklad nasledovné opatrenia a investície:
- podpora obnovy budov, najmä v prípade zraniteľných domácností a zraniteľných mikropodnikov,
- podpora prístupu k cenovo dostupnému energeticky efektívnemu bývaniu vrátane sociálneho bývania,
- prispievanie k dekarbonizácii vykurovania a chladenia budov a varenia v nich,
- poskytovanie cielených, prístupných a cenovo dostupných informácií, vzdelávania, osvety a poradenstva,
- poskytnutie prístupu k vozidlám s nulovými a nízkymi emisiami a bicyklom.
Nedostatočné záruky pre deti v trestnom konaní
Druhý prípad nesplnenia povinností hovorí o tom, že Slovensko spolu s Fínskom nedokázalo v plnom rozsahu transponovať smernicu o procesných zárukách pre deti v trestnom konaní. Táto smernica stanovuje minimálne štandardy práv detí, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami, s cieľom zabezpečiť ich právo na spravodlivý proces v celej EÚ.
Komisia v decembri 2023 zaslala Slovensku formálnu výzvu, na ktorú slovenská vláda odpovedala. Po preskúmaní odpovede však Komisia dospela k záveru, že Slovensko nezahrnulo odkaz na smernicu do svojich transpozičných opatrení ani ho neuviedlo pri ich prijatí. Dostalo preto odôvodnené stanovisko, na ktoré musí reagovať do dvoch mesiacov.
Ak Slovensko v stanovených lehotách neprijme potrebné opatrenia, môže čeliť právnym krokom zo strany Súdneho dvora EÚ, čo môže viesť k sankciám a povinnosti prijať nápravné opatrenia pod hrozbou finančných pokút. Slovenská vláda by preto mala rýchlo konať, aby sa vyhla týmto negatívnym dôsledkom vyplývajúcim z neplnenia záväzkov voči Európskej únii.
