oPeniazoch.sk, Redakcia
Na Slovensku je priemerný pracovný čas o čosi dlhší, ako priemer v Európskej únii. Náš pracovný život však končí skôr ako vo väčšine krajín Európy.
O Slovákoch zvykneme hovoriť, že sme pracovitý národ. Ako sme však na tom v porovnaní s ostatnými krajinami Európy, čo sa týka odrobených hodín či dĺžky pracovného života? Údaje, ktoré priniesli vládni analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), ukazujú zaujímavé zistenia.
Priemerný týždenný pracovný čas bol v roku 2023 na Slovensku 36,1 hodiny. To bolo o 1,5 hodiny viac, ako bol priemer v Európskej únii. Dlhý pracovný čas, čiže práca nad 49 hodín týždenne, sa týkal menšieho podielu pracujúcich. Kým u nás to bolo 6,1 percenta, priemer Európskej únie predstavoval 7,1 percenta.
Najdlhšie pracovali ľudia v Grécku, a to takmer 40 hodín týždenne. Viac ako 39 hodín týždenne odpracovali aj ľudia v Rumunsku a Poľsku, rovných 39 hodín zase v Bulharsku. Naopak najkratší pracovný týždeň evidovali v Holandsku, a to 32,2 hodiny. Nasledovalo Rakúsko s odpracovanými 33,6 hodinami a Nemecko s 34 hodinami. Do tejto štatistiky sú pritom zahrnuté celé aj čiastočné pracovné úväzky.
Dlhá pracovná doba sa pritom týkala najmä pracujúcich v krajinách na juhu Európskej únie. Viac ako 49 hodín týždenne totiž odrobilo najviac pracujúcich v Grécku, a to až 11,6 percenta. Viac ako desatina pracujúcich mala dlhú pracovnú dobu vlani aj na Cypre a vo Francúzsku. "To pravdepodobne súvisí s prevahou poľnohospodárskeho, lesníckeho a rybárskeho sektora, kde bol najvyšší podiel pracujúcich dlhú pracovnú dobu," uvádzajú analytici ISA s tým, že v priemere tento sektor evidoval dlhú pracovnú dobu až pri 27,5 percentách pracovníkov.
Budú sa pracovný čas a odpracované roky na Slovensku predlžovať?
Štatistiky tiež ukázali, že dlhú pracovnú dobu majú tak v Európe ako aj na Slovensku najmä ľudia pracujúci na vlastný účet, teda napríklad živnostníci. A najmä tí, ktorí zamestnávajú aj ďalších ľudí. V únii ich bolo takmer 42 percent a na Slovensku necelých 37 percent. Menej sa dlhý pracovný čas týkal tých, ktorí pracujú na vlastný účet a nie sú zamestnávateľmi, kde to bolo necelých 24 percent v rámci celej únie a vyše 26 percent na Slovensku. "Zamestnancov pracujúcich dlhé pracovné doby polo podstatne menej," uvádza ISA s tým, že na Slovensku to bolo 2,2 percenta a v Európskej únii 3,6 percenta.
Pracovný život pre nás končí skôr
Čo sa týka celkovej dĺžky pracovného života, Slováci si v rámci Európy užívajú relatívne komfortnú pozíciu. Odhadovaná dĺžka pracovného života mužov je podľa Eurostatu na Slovensku 37 rokov a žien 34,3 roka. "V Európskej únii patríme medzi krajiny s nižším počtom rokov strávených v práci. Vo V4 odpracujú menej len v Poľsku," uvádza ISA.
A to napriek tomu, že za posledných desať rokov sa tento ukazovateľ na Slovensku zvýšil o 2,7 roka. Prispel k tomu najmä nárast pri ženách z 30 na 34,3 roka. "Predlžovanie aktívnej pracovnej fázy je výsledkom zlepšujúcich sa pracovných podmienok, rastúceho veku dožitia, ale aj predlžovania veku odchodu do dôchodku," tvrdia vládni analytici.
Odhadovaná dĺžka pracovného života je však stále na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami únie relatívne krátka, celkovo deviata najkratšia. Najdlhší pracovný život očakáva Eurostat pre obyvateľov Holandska, a to až 43,7 roka. Vyše štyridsať rokov by mali odrobiť aj obyvatelia Švédska či Dánska. Naopak najkratšie by mali pracovať ľudia v Rumunsku, niečo vyše 32 rokov. Nasledovalo Taliansko (32,9 roka), Chorvátsko (34 rokov) a Grécko (34,2 roka).
"Krajiny s kratšou očakávanou dĺžkou pracovného života sa vyznačujú nadpriemerným podielom pracujúcich na dlhé pracovné týždne (nad 49 hodín)," konštatujú analytici z ISA. Do budúcnosti pritom podľa nich prispeje k nárastu dĺžky pracovného života na Slovensku aj inde v Európskej únii ďalšie predlžovanie dôchodkového veku, ktoré je potrebné pre finančnú stabilizáciu penzijného systému.
