oPeniazoch.sk, Redakcia
Vládou pripravená nová daň z finančných transakcií môže mať pre mnohých podnikateľov likvidačný charakter. Podľa daňovej poradkyne Ingrid Cicákovej si to odnesú najmä menší obchodníci, ktorí pri nízkych maržiach potrebujú na generovanie zisku veľké obraty. Odborníčka zároveň odpovedala aj na to, či sa dá novej dani vyhnúť a na ďalšie základné otázky.
Dostanú slovenskí podnikatelia ďalšie obrovské poleno pod nohy? Podľa daňovej poradkyne Ingrid Cicákovej zo spoločnosti ADEA tax to zrejme bude práve prípad novej dane z finančných transakcií, ktorú majú už od apríla budúceho roka platiť všetky firmy aj drobní podnikatelia. Dokonca aj neziskové organizácie či nadácie.
„Povedzme si to rovno, samotná daň je pre podnikateľov sankciou za nič. Častokrát bude naozaj likvidačného charakteru. Malí podnikatelia v oblasti nákupu a predaja tovaru pocítia túto daň veľmi intenzívne,“ uviedla pre web oPeniazoch.sk Cicáková. Pri nákupe a predaji býva totiž zisková prirážka veľmi nízka, v rozpätí od 2 do 6 percent. Aby podnikateľ teda vytvoril zisk, musia mu cez účet prejsť významné toky peňazí.
Po novom má ale z každej jednej úhrady byť povinný hradiť štátu odvod, aj keď z nej nemá žiaden finančný prírastok, nedosiahol zisk, nemá žiadny nárast majetku, ani žiadnu spotrebu či nadštandard. Podľa odborníčky pritom ťažko hľadať logické a etické vysvetlenie na to, aby takýto podnikateľ musel z každého finančného toku, ktorým vyrovnáva dlh voči obchodnému partnerovi v snahe vytvoriť zisk zdaňovaný daňou z príjmu ešte sústavne a opakovane uhrádzať ďalšiu dať v celom procese.
Záťaž najmä pre malé obchody
Daňová poradkyňa vypracovala aj zjednodušený príklad, ako sa transakčná daň odrazí na niektorých druhoch podnikania, vrátane spomínaných malých obchodov. Porovnávala pritom podnikateľa v službách, ktorý vlastní s.r.o. s niekoľkými zamestnancami, samostatného živnostníka v oblasti IT služieb a podnikateľa prevádzkujúceho obchod s akýmkoľvek tovarom.
Súhlasíte so zavedením novej dane z finančných transakcií pre firmy a živnostníkov?
Ak predpokladáme, že všetci títo traja podnikatelia by za rok vykázali zhodný zisk 70-tisíc eur, dopad dane z finančných transakcií by mohol vyzerať nejako takto: Podnikateľ v službách s vlastnou firmou a niekoľkými zamestnancami by podľa zjednodušených prepočtov mohol pri ročnom obrate 200-tisíc eur zaplatiť ročne na dani z finančných transakcií zhruba niečo cez 500 eur. Pri samostatnom živnostníkovi z IT oblasti z ročným obratom 85-tisíc eur by mohla byť ročná daň z bankových prevodov pod 100 eurami. Zatiaľ čo majiteľ obchodu by na vygenerovanie 70-tisícového zisku potreboval pri nízkej marži vygenerovať celkový obrat až 3,5 milióna eur a na transakčnej dani by musel odviesť neporovnateľne viac, až takmer 14-tisíc eur. Prehľad modelových prepočtov si môžete pozrieť v tabuľke nižšie.
Vyššie uvedené podľa daňovej poradkyne dokazuje, že nová daň výrazne zhorší situáciu najmä malých podnikateľov v oblasti nákupu a predaja. Horná hranica 40 eur za transakciu totiž pomáha veľkým podnikom s veľkými objemami nákupov, ale nie malým obchodom, hlavne ak nakupujú tovar s nízkymi hodnotami. Ide podľa nej napríklad o lekárne, kníhkupectvá, oblečenie, železiarstva, potraviny, chovprodukty a podobne.
Títo podnikatelia, ktorých stratégiou je často opatrný nákup v malých množstvách, často aj na objednávku zákazníkov, tak zaplatia plnú výšku dane takmer pri všetkých faktúrach. Kým veľké reťazce pri veľkých objednávkach budú pri úhradách faktúr nad 10 000 eur využívať horný limit dane 40 eur na transakciu. „Je to veľmi diskriminačné. A to nielen v porovnaní s veľkými reťazcami, ale aj v porovnaní s firmami, ktoré pre dosiahnutie zisku nemusia robiť nákupy a predaje,“ dodala Cicáková.
Podstatne férovejšie z tohto pohľadu by podľa nej bolo nastaviť percento odvodu výrazne nižšie a zrušiť spomínaný 40-eurový strop. „Aby sadzba dane bola rovnakou záťažou pre každý druh podnikania. Celkom vážne, malé obchody túto daň neustoja,“ tvrdí.
Odradíme mladých podnikateľov?
Zavedenie transakčnej dane môže podľa nej viesť aj k rôznym paradoxným situáciám. Zákon totiž napríklad nijako nerozlišuje, z akých peňazí transakcie vykonávate, či ide o požičané prostriedky, vlastné zarobené peniaze či nejaký investorský vklad. Ako príklad Cicáková uviedla mladého podnikateľa, ktorý si založí spoločnosť s ručením obmedzeným so startupom.
„Aby mohol fungovať, vloží vlastné alebo požičané financie do podnikania. Hneď prvým krokom, keď z vlastných peňazí uhradí náklad, musí hradiť daň. Neverím, že mladí ľudia budú mať chuť podnikať v takýchto podmienkach,“ dodala.
Návrh zákona o zavedení novej dane z finančných transakcií prerokoval parlament v expresnom skrátenom režime už na aktuálnej schôdzi. Hlasovať by o ňom mal definitívne vo štvrtok 3. októbra. Ak sa teda nič zásadného nestane, podnikatelia a firmy sa tejto dani už od apríla budúceho roka nevyhnú. Viac o samotnom návrhu si môžete prečítať v našom článku na tomto odkaze.
