oPeniazoch.sk, Redakcia
Ruská ekonomika už nemá odkiaľ čerpať potrebné zdroje. Uviedla to šéfka ruskej centrálnej banky Elvíra Nabiullinová v utorok v štátnej dume. Hovorila pritom najmä o ľudskom kapitále, ktorý Rusko v snahe podporovať svoju vojenskú mašinériu takmer kompletne vyčerpalo.
Ako uvádza web moscowtimes.ru, krajina sa v takejto situácii ocitla vôbec prvýkrát. Miera nezamestnanosti totiž klesla na historické minimum 2,2 percenta a nedostatok personálu naďalej rastie. Je to dôsledok jednak masívnej mobilizácie a náboru vojakov do armády a vo veľkej miere aj úniku mnohých Rusov po invázii na Ukrajinu do zahraničia.
„Nikdy sme nemali takú nízku nezamestnanosť a je len málo krajín, kde tak výrazne klesla,“ cituje Nabiullinovú ruská štátna tlačová agentúra TASS. Podľa prieskumov centrálnej banky má napriek tomu až 73 percent podnikov nedostatok zamestnancov.
Naznačila pritom, že ďalšie pumpovanie štátnych peňazí do vojnového hospodárstva môže v tejto situácii doviesť Rusko do veľmi nepríjemného ekonomického javu. „Keď ekonomika dosiahne limity svojej výrobnej kapacity, ale dopyt je naďalej stimulovaný, nastáva stagflácia,“ povedala.
Spadne ruská ekonomika do stagflácie?
Ide pritom o jav, ktorému sa za každú cenu snaží každá krajina vyhnúť. Stagflácia totiž znamená vysoký rast cien pri zároveň nerastúcom hospodárstve. Inými slovami, cenovky v obchodoch by naďalej skokovo rástli ale hospodárstvo krajiny by stagnovalo.
Práve touto hrozbou Nabiullinová v ruskej dume obhajovala aj postup centrálnej banky z posledných týždňov, keď prudko zvýšila základnú úrokovú sadzbu na rekordnú úroveň. „V iných krajinách, ktoré prešli stagfláciou, to bol dôsledok neprimerane uvoľnenej menovej politiky, keď sa mala sprísniť,“ tvrdí.
Úroky na astronomických úrovniach
Otázkou, ktorú si ekonómovia v posledných mesiacoch však kladú je, či vôbec je ešte v silách centrálnej banky vrátiť ekonomický vývoj v Rusku k stabilnejším vyhliadkam. Už samotný fakt, že základná úroková sadzba bola zvýšená na astronomických 21 percent, totiž hovorí o veľkom probléme s rastom cien, ktorý sa nedarí napriek takýmto sadzbám efektívne korigovať.
Nabiullinová pritom opakovane otvorene hovorila, že problémom je najmä pumpovanie biliónov rubľov z federálneho rozpočtu do vojenského komplexu. Tie totiž napriek zúfalej snahe centrálnej banky bojovať s prudkým rastom cien stále nanovo roztáčajú inflačnú špirálu.
Podľa prognóz centrálnej banky však ani toto pumpovanie peňazí do hospodárstva nemusí kvôli spomínaným problémom najmä s ľudským kapitálom stačiť na to, aby si ruská ekonomika udržala svoj rast. Na pokraj stagflácie sa ruská ekonomika môže podľa prognóz centrálnej banky dostať už budúci rok, kedy odhaduje iba minimálny rast na úrovni 0,5 až 1 percento. Ruská centrálna banka je tak v tomto smere pesimistickejšia, ako napríklad Medzinárodný menový fond či samotný Kremeľ.
Oficiálne údaje štatistického úradu Rosstat naznačujú, že ruskej ekonomike postupne dochádza para už v tomto roku. V treťom štvrťroku podľa odhadov medziročne rástla o 3,1 percenta, kým v druhom štvrťroku to bolo 4,1 percenta a v prvom kvartáli dokonca 5,4 percenta.
