oPeniazoch.sk, Redakcia
Rusku zrejme definitívne vysychá zlatá baňa v podobe extrémnych nadpríjmov z exportu ropy a plynu. To však Moskve nebráni pokračovať v masívnom navyšovaní výdavkov na armádu na pozadí vojny na Ukrajine. Bežných Rusov tak čaká výrazné zvyšovanie životných nákladov a zhoršovanie životnej úrovne.
Rusko od rozpadu Sovietskeho zväzu na armádu nikdy nevykladalo viacej peňazí, ako plánuje v budúcom roku. Odhalil to návrh federálneho rozpočtu, ktorý v pondelok do ruskej Dumy predložil minister financií Anton Siluanov. Výdavky na „národnú obranu“ ako je táto položka v ruskom rozpočte označená, majú totiž v budúcom roku stúpnuť na astronomických 13,6 bilióna rubľov, čo je v prepočte zhruba 130 miliárd eur. Medziročne ide o nárast o zhruba štvrtinu.
Deje sa to napriek tomu, že v predchádzajúcich viacročných rozpočtoch sa počítalo s postupným znižovaním výdavkov na armádu z tohtoročných 10,8 bilióna rubľov až o 21 percent v budúcom roku. Celkovo tak Rusko plánuje na ozbrojené zložky minúť v budúcom roku až tretinu z celkových federálnych výdavkov.
Pre porovnanie, v roku 2022, kedy ruské vojská napochodovali na Ukrajinu, dosiahli celkové výdavky na obranu 5,5 bilióna rubľov, čo bolo necelých 18 percent z celkových výdavkov. Štvrtý rok po začiatku vojny sa tak výdavky na obranu v ruskom rozpočte zvýšili 2,5-násobne a v porovnaní s rokom 2021 majú byť dokonca vyššie až takmer 4-násobne.
Ruská zlatá baňa vysychá
Astronomické sumy smerujúce z rozpočtu na financovanie vojny na Ukrajine však zrejme začnú vo veľkom pociťovať aj samotní Rusi. Kým v predchádzajúcich rokoch totiž čerpali najmä z nahromadených ziskov z exportu ropy a plynu, tento zdroj pomaly ale isto vysychá. Potvrdil to aj minister financií Siluanov, podľa ktorého podiel ropy a plynu na celkových príjmoch štátneho rozpočtu dosiahne v budúcom roku 27 percent. „Je to menej ako v predchádzajúcich rokoch, a to je dobre – zbavujeme naše rozpočtové príjmy závislosti od ropy a plynu,“ povedal podľa agentúry ČTK štátnej televízii.
Dôkazom vysychania kráľovských príjmov z exportu fosílnych palív je aj zrušenie špeciálnej dane pre štátny plynárenský monopol Gazprom. Ako pripomína web moscowtimes.ru, spoločnosť od prvého roku vojny platila do rozpočtu 50 miliárd rubľov mesačne dodatočnú daň z ťažby nerastov. Gazprom sa však v súčasnosti utápa v stratách a už nie je kde vo firme peniaze čerpať. Hlavnou úlohou Gazpromu v nasledujúcom období tak podľa analytičky Promsvyazbank Jekateriny Krylovej nebude dotovať rozpočet a vojnovú mašinériu ale „normalizovať svoju finančnú situáciu a znížiť dlhovú službu.“
Menej na dôchodky, vyššie životné náklady
Kto teda nafukujúce sa výdavky Ruska za vojnu zaplatí? Vyzerá to tak, že v budúcom roku si to naplno odnesú samotní Rusi. Sociálne výdavky, zahrňujúce napríklad aj výdavky na dôchodky, ktoré mali vo federálnom rozpočte až do tohto roku najväčší podiel, by napríklad mali v budúcom roku dokonca klesnúť aj v nominálnom vyjadrení o vyše 15 percent na 6,5 bilióna rubľov. A kým ešte v roku 2023 boli vyššie ako výdavky na armádu, budúci rok majú byť až o polovicu nižšie.
Doplatí ruská ekonomika na rapídne zvyšovanie investícií do armády a zbrojenia?
Aby toho ale nebolo málo, bežní Rusi dostali aj jasný odkaz, že budú musieť ďaleko viac platiť napríklad za bývanie. Hovorí o tom prognóza sociálno-ekonomického vývoja predložená Dume spolu s návrhom rozpočtu, podľa ktorej napríklad od 1. júla stúpnu ceny elektriny o takmer 13 percent a plynu o vyše 10 percent, či od nového roka ceny v osobnej železničnej doprave o takmer 12 percent.
Už predtým ruský kabinet ohlásil zámer zvyšovať dane z príjmov pre majetnejších Rusov. Ľudia s platmi nad 200-tisíc rubľov mesačne by mali do federálneho rozpočtu priniesť dodatočných viac ako pol bilióna rubľov.
Nebezpečný koktejl?
Otázkou je, ako sa tento rozpočtový koktejl premietne do samotnej ruskej reálnej ekonomiky. Tá už teraz totiž bojuje s prehrievaním a bujnejúcou infláciou. Hoci oficiálne dáta o vývoji cien v Rusku zatiaľ extrémne strašidelne nevyzerajú, kroky centrálnej banky hovoria niečo iné. Tá totiž zvýšila základnú úrokovú sadzbu posledné dva mesiace v poradí už na 19 percent, čím sa priblížila k nedávnym 20-percentným maximám z jari 2022 po invázii ruských vojsk na Ukrajinu.
Inými slovami, ruské firmy a obyvatelia si z banky môžu požičiavať za astronomické dvojciferné úroky, výrazne sa predražuje aj financovanie ruského dlhu. Problémom však je, že výrazné zvyšovanie výdavkov na vojnu v ekonomike pôsobí ako prilievanie benzínu do ohňa, na čo viackrát upozorňovala aj samotná šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová.
Ďalšie a ďalšie zvyšovanie federálnych výdavkov na zbrojenie totiž ekonomike neprináša žiaden dodatočný rastový potenciál a na druhej strane tlačí na rapídne zvyšovanie cien. Výsledkom tak môže byť aj roztočenie nekontrolovateľnej inflačnej špirály, čo by bolo pre hospodárstvo katastrofou. Zvyšovanie úrokových sadzieb ruskou centrálnou z posledných dvoch mesiacov tak nemusí byť zďaleka posledné.
