oPeniazoch.sk, Redakcia
Extrémne zaťaženie Sociálne poisťovne dôchodkami, zadlžené zdravotníctvo či neefektívne využívanie eurofondov. To sú len niektoré z problémov budúcoročného rozpočtu, na ktoré poukazuje Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) vo svojom stanovisku k zákonu roka.
Bezmála polovica budúcoročného štátneho rozpočtu je vyčlenená na štyri kľúčové verejné politiky, ktorými sú sociálna a environmentálna oblasť, vzdelávanie a zdravotníctvo. V stanovisku kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025, ktoré v zmysle zákona poslancom národného parlamentu predkladá predseda NKÚ Ľubomír Andrassy, kontrolóri upozorňujú zákonodarcov na výrazné zaťažovanie rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Objem verejných zdrojov len na starobné dôchodky presahuje v roku 2025 sumu 10 miliárd eur. Rezortu zdravotníctva sa naďalej nedarí zastaviť zadlžovanie v zdravotníctve, pričom dlh koncových štátnych nemocníc sa vyšplhal nad miliardu eur. Ako ďalej dodáva NKÚ, ministerstvo nevie vyriešiť nedostatok všeobecných ambulantných lekárov pre deti a dorast, pre dospelých či špecialistov. V oblasti ekológie si naša krajina stále neplní svoje záväzky pri odstraňovaní environmentálnych záťaží, odkanalizovaní samospráv a modernizačný dlh v tomto segmente kritickej infraštruktúry štátu sa dostáva k desiatim miliardám eur.
NKÚ v zverejnenom stanovisku poukazuje aj na problém rušenia analytických jednotiek na ústredných orgánoch štátu. Na udržateľnosť rozpočtových cieľov majú v priebehu roka významný vplyv časté legislatívne zmeny, ktoré nedefinujú ich dopad na príjmovú alebo výdavkovú časť rozpočtu. Za systémový nedostatok považuje národná autorita pre oblasť externej kontroly fakt, že naša krajina dlhodobo nevie efektívne využívať finančné zdroje, ktoré má k dispozícii z európskych fondov.
Považujete návrh štátneho rozpočtu na budúci rok za správne zostavený?
Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií považuje kontrolný úrad za významné riziko aktuálny dôchodkový systém. Keďže výdavky na starobné dôchodky dosiahnu v budúcom roku rekordnú výšku viac ako 10 miliárd eur, štát bude musieť podporiť Sociálnu poisťovňu sumou až 2,75 miliardy. V roku 2022 bol príspevok štátu Sociálnej poisťovni na úrovni 103 miliónov, v roku 2023 už 1,16 miliardy a v tomto roku až 2,72 miliardy eur. Na vyplatenie trinástych dôchodkov pôjde viac ako 920 miliónov eur.
Rozpočet zaťažujú aj predčasné dôchodky
NKÚ preto považuje za nevyhnutné adresnejšie nastaviť kritériá pre jeho vyplácanie. Výrazným zaťažením rozpočtu sú aj predčasné starobné dôchodky, ktorých objem dosahuje tiež rekordné čísla. Náklady na predčasné dôchodky budú v nasledujúcom roku takmer štvornásobne vyššie oproti roku 2023 a dosiahnu úroveň 560 miliónov eur. „Slovensko má historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti a s tým je spojený významný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce. Dnes už viac ako 113-tisíc ľudí zo zahraničia vypĺňa kritickú medzeru na národnom trhu práce. Tieto údaje by mali rozhýbať kompetentné inštitúcie, aby zásadným spôsobom upravili pravidlá odchodu do predčasného dôchodku,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Na oblasť zdravotníctva pôjde v budúcom roku zo štátneho rozpočtu takmer 10 miliárd eur, čo je navýšenie o 7,8 percenta. Výrazne však za ostatné roky stúpol podiel osobných výdavkov na celkových výdavkoch zdravotníckych zariadení zo 48 percent v roku 2018 až na 62 percent, pričom výkonnosť jednotlivých nemocníc nedosahuje ani predkovidovú úroveň. Národní kontrolóri pri nedávnej kontrole koncových štátnych nemocníc zistili, že v ostatných rokoch ide v priemere 80 percent z výnosov od poisťovní na osobné náklady, čo v konečnom dôsledku ide na úkor prevádzky a rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
V zdravotníctve sa kopia dlhy
NKÚ opakovane upozorňuje, že 13 najväčších štátnych nemocníc vykazuje dlh viac ako miliardu eur, pričom takmer polovicu z toho predstavuje dlh voči Sociálnej poisťovni. Vážnym rizikom je aj dlh takmer 30 miliónov voči Národnej transfúznej službe, ktorá sa tak dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti a nemocnice ohrozujú činnosť transfúznych pracovísk. Modernizačný, investičný dlh nemocničných budov je odhadovaný na niekoľko stoviek miliónov eur. Napríklad univerzitná nemocnica v bratislavskom Ružinove má opotrebovanosť svojich objektov už na úrovni 84 percent. V zdravotníctve chýba 850 všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast. „Zásadným problémom je aj fakt, že štát v porovnaní s ekonomicky aktívnymi obyvateľmi platí za svojich poistencov 3,5-krát menej na zdravotných odvodoch. Kým aktívni obyvatelia platia priemerne 215 eur mesačne, štát za svojich poistencov platí len 60 eur, pričom poistencov štátu je viac ako polovica (56 percent),“ dodáva NKÚ.
Novým, významným rizikom je podľa kontrolného úradu nárast miery chudoby alebo sociálneho vylúčenia hlavne v regiónoch východného a stredného Slovenska. „Investičný a rozvojový potenciál Slovenska bude v nadchádzajúcich rokoch stáť primárne na zdrojoch prichádzajúcich z fondov Európskej únie,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov. Aj napriek zjednodušeniam v štvrtom programovom období je čerpanie ešte pomalšie ako bolo v minulosti. V európskych fondoch je alokovaných viac ako 12,8 miliardy eur, reálne sme však v novom programovom období, ktoré beží už štvrtý rok, dokázali do jesene tohto roka vyčerpať len 150 miliónov eur, čo predstavuje 1,2 percenta alokácie.
Aby neopakovateľné zdroje z európskych fondov neprepadli, tak máme do konca budúceho roka vyčerpať 1,4 miliardy eur, teda približne desaťnásobok sumy, ktorú sme aktívne využili za ostatných 46 mesiacov. Nehovoriac o ďalších 1,2 mld. eur, ktoré má Slovensko v rámci jednotlivých kapitol k dispozícií z Plánu obnovy a odolnosti. K septembru tohto roka boli prijímateľom z plánu obnovy doposiaľ poskytnuté finančné zdroje vo výške 272 miliónov eur, dodáva NKÚ.
Oslabenie analytických jednotiek v rámci ústredných orgánov štátu podľa národných kontrolórov ohrozuje plnenie jedného z významných cieľov uvedeného v zákone o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého má slovenská vláda v horizonte štyroch rokov spracovať revíziu polovice všetkých výdavkov vo vybraných oblastiach verejných politík. Predseda NKÚ upozorňuje, že „ak nebudú funkčné analytické jednotky, nebudú bežné štruktúry ministerstiev schopné takéto odborné analýzy vypracovať. Za negatívum súvisiace aj s tvorbou rozpočtu v kontexte efektívneho a účelného využívania finančných prostriedkov považujeme tiež oslabenie pozície analytického útvaru rezortu financií pri posudzovaní veľkých investičných projektov“.
