oPeniazoch.sk, TASR
Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá umožní dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS) investovať financie z druhého piliera do infraštruktúrnych projektov na Slovensku. DSS sa budú môcť dobrovoľne rozhodnúť, či časť spravovaných úspor investujú do takzvaných alternatívnych investičných fondov na podporu výstavby diaľnic, nájomných bytov, energetickej siete či zelenej infraštruktúry.
V utorok o tom informovala Kancelária prezidenta SR. Tieto investície by mali byť v rámci druhého piliera doplnkové, vhodné na diverzifikáciu. Horná hranica pre celkovú expozíciu voči alternatívnym investičným fondom bude na úrovni 5 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. To v súčasnosti predstavuje sumu okolo 800 miliónov eur. „Celkový objem majetku v správe dôchodkových správcovských spoločností bol na začiatku apríla 2025 na úrovni približne 16,6 miliardy eur.
Finančné nástroje vhodné na priame financovanie náročnejších infraštruktúrnych projektov využitím aktív v dôchodkových fondoch v regulácii absentujú,“ uviedol rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti DSS podľa rezortu umiestňujú majetok v druhom pilieri prevažne do akciových investícií, ktoré kopírujú vývoj svetovej ekonomiky. Podstatná časť aktív je pritom zameraná na USA, v menšej miere na Európu alebo vyspelé ázijské trhy. Ministerstvo práce chce novelou presmerovať časť investícií dôchodkových fondov aj na Slovensko. Novela zákona nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Novela zákona týkajúcu sa preddavkov pre samosprávy
Prezident SR Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. V rámci nej samosprávy dostanú v máji preddavok z podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) v celkovej sume 150 miliónov eur. Z tejto celkovej sumy dostanú 100 miliónov eur mestá a obce a 50 miliónov eur vyššie územné celky (VÚC). „Finančné riaditeľstvo SR následne vyrovná tieto preddavky s obcami a VÚC priebežne v ďalších mesiacoch do konca roka 2025,“ spresnilo Ministerstvo financií (MF) SR. Prevod podielu na výnose DPFO samosprávam je aj tento rok v máji nižší z dôvodu vratiek, ktoré si uplatňujú daňovníci v termíne zúčtovania dane a ktoré im finančná správa poukazuje v apríli.
Dôvodom je legislatívna zmena z roku 2022, ktorá výrazne zvýšila daňový bonus na dieťa a mala tak negatívny vplyv na výšku výnosu DPFO. „Táto situácia môže spôsobiť problémy s hotovosťou samospráv v mesiaci máj a môže narušiť plynulosť ich peňažných tokov,“ zhodnotilo ministerstvo. Rezort financií podľa vlastných slov vopred apeloval na samosprávy, aby si na uvedený negatívny vplyv „nasporili“ v období najsilnejších výnosov DPFO v prvom štvrťroku. V spolupráci s finančnou správou takisto ministerstvo vytvorilo nelegislatívne podporné podmienky na rok 2025, keď nastavilo vyplácanie podielu DPFO na začiatok každého mesiaca a už na začiatku roka zverejnilo rozpis prognózy prevodu dane do rozpočtov obcí a VÚC podľa jednotlivých mesiacov. Novela zákona nadobudne účinnosť od 1. mája tohto roka.
Novela zákona o štátnej podpore nájomného bývania
Prezident SR Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Do systému štátom podporovaného nájomného bývania budú v budúcnosti zahrnuté aj budovy, ktoré boli prestavané z nebytovej budovy na bytový dom či bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na bývanie. V utorok o tom informovala Kancelária prezidenta SR. Vymedzenie požiadaviek na byty a bytové domy, ktoré môžu byť súčasťou systému štátom podporovaného nájomného bývania, boli doposiaľ podľa Ministerstva dopravy (MD) SR striktné.
„Uvedené obmedzenie znemožňuje zahrnutie mnohých existujúcich alebo plánovaných bytových domov najmä v zmiešaných územiach s určenou (menšinovou) funkciou občianskej vybavenosti využiteľnej aj na výstavbu nebytových priestorov na účely ubytovania do systému štátom podporovaného nájomného bývania, ktoré by v týchto zmiešaných územiach želateľne zvýšili podiel dostupného bývania pre širokú verejnosť,“ vysvetlilo MD. Zámerom rezortu dopravy je tiež umožniť prestavbu nedostatočne využívaných nebytových budov na bytové domy.
„Z vyššie uvedených dôvodov sa preto navrhuje taká úprava systému štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá by umožňovala do systému zahrnúť aj také budovy, pri ktorých bola vykonaná zmena ich funkcie z nebytovej budovy na bytový dom jej stavebnou prestavbou, a aj také bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na funkciu ubytovania, ktoré s výnimkami uvedenými v navrhovaných zmenách musia spĺňať právnymi predpismi a technickými normami stanovené požiadavky na stavebno-technické vyhotovenie bytu,“ upresnilo ministerstvo. Na prevenciu neželaných dosahov na kvalitu štátom podporovaného nájomného bývania právna norma obsahuje aj obmedzenie celkového počtu takýchto bytov.
V projektoch nájomného bývania jedného investičného partnera v jednom katastrálnom území tak môže byť maximálne 250 bytov určených rozhodnutím stavebného úradu ako nebytové priestory na funkciu bývania alebo ubytovania. Zároveň vo všetkých projektoch jedného investičného partnera môže byť spolu najviac 1000 takýchto bytov. Poslanci tieto limity na základe pozmeňujúceho návrhu z výborov zvýšili, pôvodne navrhované stropy boli 100 a 500 bytov. Možnosť schvaľovať projekty nájomného bývania, ktorých súčasťou sú nebytové priestory určené na bývanie alebo ubytovanie, bude časovo obmedzená do 31. decembra 2028. Právna norma tiež ruší minimálnu veľkosť projektu nájomného bývania, ktorý musí v súčasnosti obsahovať aspoň 20 bytov. Cieľom je zahrnutie čo najväčšieho množstva projektov do systému štátom podporovaného nájomného bývania. Novela nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
