oPeniazoch.sk, Redakcia
Nalievanie obrovských balíkov peňazí do ruskej vojnovej mašinérie naďalej zhrošuje jeden z kľúčových parametrov ekonomiky. Centrálna banka sa so stále rastúcimi inflačnými tlakmi snaží bojovať zvyšovaním sadzieb. Tie v piatok posunula na bezprecedentnú úroveň, akú sme nevideli ani po invázii ruských vojsk na Ukrajinu. Či to bude stačiť, zostáva otázne.
Ruská centrálna banka potvrdila to, čo sa všeobecne očakávalo. V piatok na svojom zasadnutí zvýšila základnú úrokovú sadzbu na doteraz rekordných 21 percent. To je veľmi zlá správa najmä pre ruské podniky, ktorých financovanie sa tak opäť predraží na bezprecedentnú úroveň. Zároveň je to však aj zlou správou pre samotných Rusov, pre ktorých budú pôžičky ešte väčším luxusom. Vrátane napríklad hypoték.
Išlo pritom o pomerne razantný krok ruskej centrálnej banky. Základnú sadzbu totiž zdvihla rovno o 200 bázických bodov z doterajších 19 percent. Na finančnom trhu pritom prevládalo očakávanie, že základná sadzba v Rusku pôjde v októbri nahor „iba“ o 100 bázických bodov. Základná úroková sadzba v ruskej ekonomike sa tak dostáva ešte o jeden percentuálny bod vyššie, ako bola po jej prudkom zvýšení v reakcii na pád rubľa po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
Ani toto však zďaleka nemusí byť všetko. Ako informuje web tradingeconomics.com, samotná centrálna banka po piatkovom rozhodnutí naznačila, že na svojom nadchádzajúcom decembrovom zasadnutí bude v zvyšovaní úrokových sadzieb zrejme pokračovať.
Podarí sa ruskej centrálnej banke skrotiť vysokými úrokmi infláciu?
Centrálna banka poznamenala, že inflácia sa zvýšila výraznejšie, než sa očakávalo v predchádzajúcom štvrťroku, keďže domáci dopyt prevýšil kapacitu ruskej ekonomiky, ktorá je naďalej obmedzená v dôsledku západných sankcií a krízy pracovnej sily. Tá je spôsobená jednak útekom mnohých Rusov do zahraničia, ako aj značnou mierou mobilizácie do armády. Značný nárast inflačných očakávaní bol však podľa centrálnej banky navyše umocnený zhoršením obchodných podmienok a expanzívnou fiškálnou politikou vo federálnom rozpočte na rok 2024.
Ruská centrálna banka sa tak v podstate snaží zachrániť to, čo spôsobuje najmä ruská vláda nalievaním obrovských peňazí do vojenského priemyslu. Moskva tak zvyšuje jednak tlak na zvyšovanie miezd a tým aj na následný rast cien. Otázne však je, ako veľmi je centrálna banka v boji s bujnejúcou infláciou efektívna. Rast cien totiž do značnej miery nespôsobujú reálne trhové faktory, ktoré úrokové sadzby dokážu ovplyvniť, ale práve nalievanie biliónov rubľov do zbrojenia.
