oPeniazoch.sk, Redakcia
Nový americký prezident Donald Trump neváhal ani chvíľku a súčasnú situáciu na bojisku na Ukrajine využil na ekonomický nátlak na nášho brániaceho sa suseda. Prečo Spojeným štátom tak veľmi záleží na ukrajinskom nerastnom bohatstve? Čo všetko sa skrýva pod zemou na Ukrajine?
Ukrajina nie je len o poľnohospodárstve a bohatom priemyselnom dedičstve. Zjavne si to uvedomuje aj úradujúci americký prezident Donald Trump, ktorý tlačí na nášho suseda, aby bezpečnostné záruky Američanov vymenil za ich prístup k nerastnému bohatstvu, ktoré Ukrajina ukrýva.
-
Banky pokračujú v znižovaní úrokov: Vyrátajte si svoju aktuálnu splátku hypotéky na pár klikov! (kalkulačka)
-
Veľké zmeny v príspevkoch nielen na starostlivosť o seniorov: Od januára sa zmení suma aj stupne odkázanosti!
-
Dotkne sa konsolidácia aj trinástych dôchodkov? Ministerstvo financií podľa Matoviča zvažuje zmeny!
Na dôvody sa pozrela výskumná pracovníčka geológie na Univerzite v Plymouthe Munira Raji. Ako uvádza vo svojom príspevku na webe theconversation.com, Ukrajina pod svojim povrchom skrýva jeden z najpozoruhodnejších geologických útvarov na svete, ktorý sa nazýva Ukrajinský štít. Je to masívna kryštalická hornina, ktorá sa vyformovala pred viac ako 2,5 miliardami rokov a rozprestiera sa na veľkej časti Ukrajiny.
Geologické procesy, ktoré tu počas stoviek miliónov rokov prebiehali, vytvorili priaznivé podmienky pre vznik ložísk viacerých nerastov, vrátane lítia, grafitu, mangánu, titánu a ďalších. Teda všetkých nerastov, ktoré sú momentálne kľúčové pre moderný priemysel či zelenú energiu. Pre ilustráciu rozsahu tohto bohatstva, Ukrajina disponuje ložiskami 22 z 34 kritických nerastov, ktoré Európska únia označila za nevyhnutné pre energetickú bezpečnosť.
Automobily, energetika aj zbrojárstvo
Ide o prvky kľúčové napríklad aj pri výrobe elektrických vozidiel, veterných turbín, solárnych panelov či systémov skladovania energie. O potrebe vzácnych kovov v modernom zbrojárskom priemysle ani nemusíme hovoriť.
Ak sa pozastavíme len pri lítiu, o jeho aktuálnej vzácnosti jednoznačne hovorí aj vývoj ceny za posledné obdobie. Kým v 90. rokoch stála tona zhruba 1500 amerických dolárov, počas posledných rokov sa jeho ceny rátali aj v desiatkach tisíc dolárov (koncom minulého roka aj vplyvom geopolitických neistôt cena klesla na zhruba 10 000 dolárov za tonu – pozri graf nižšie). A to sa predpokladá, že do roku 2040 sa dopyt po lítiu zvýši až 40-násobne. Lítium je kľúčové najmä pri výrobe elektrických vozidiel. Napríklad batéria modelu Tesla S vyžaduje približne 63 kilogramov čistého lítia.
Na Ukrajine sa pritom nachádzajú tri veľké ložiská tohto vzácneho nerastu. Jedno je situované v Doneckej oblasti, dve v centrálnej Kirovohradskej oblasti. Všetky v rámci spomínaného Ukrajinského štítu so zásobami stoviek tisíc ton.
Pri lítiu však ukrajinské nerastné bohatstvo zďaleka nekončí. Ukrajina je podľa údajov amerických úradov tretín najväčším producentom rutilu (takmer 16 % celosvetovej produkcie), šiestym najväčším producentom železnej rudy (3,2 % globálnej produkcie) a titánu (5,8 %) a tiež siedmym najväčším producentom mangánovej rudy (3,1 %).
„Ukrajina má tiež najväčšie zásoby uránu v Európe, ktorý je rozhodujúci pre jadrovú energiu a zbrane. Môže sa pochváliť významnými ložiskami prvkov vzácnych zemín vrátane neodýmu a dysprózia, ktoré sú potrebné na výrobu všetkého od smartfónov po veterné turbíny a elektromotory,“ dodáva Munira Raji.
Dospejú Spojené štáty a Ukrajina k dohode o vzácnych nerastoch výmenou za bezpečnostné záruky?
Aktuálne cielenie americkej administratívy na všetko toto nerastné bohatstvo podľa nej odráža širšie geopolitické obavy z rastúceho dopytu. Spojené štáty historicky získavali kritické minerály predovšetkým od externých dodávateľov, aj keď veľa ložísk rovnakých nerastov by ste našli aj v samotných USA.
V poslednom období tak veľkú časť týchto nerastov dovážali Američania z Číny, ktorá dominuje v kritickej výrobe a spracovaní nerastov. „Získanie prístupu k ukrajinským nerastom výmenou za vojenskú ochranu znamená, že USA sa môžu vyhnúť tomu, aby museli kupovať tieto nerasty z Číny,“ dodáva Raji.
Američania stupňujú tlak
Zdá sa však, že pri spomínaných nerastoch požiadavky americkej strany voči Ukrajincom skončiť zďaleka nemusia. Aktuálne sa totiž objavujú informácie, že administratíva Donalda Trumpa sa rozhodla návrh dohody o nerastoch oproti poslednej verzii rozšíriť a aktuálne sa má týkať aj ukrajinských ložísk ropy a plynu.
Ako informoval denník The Wall Street Journal, nová verzia výrazne rozširuje návrh rámcovej dohody, ktorá bola vyjednaná medzi Kyjevom a Washingtonom a ktorá mala byť podpísaná pred hádkou medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Trumpom v Bielom dome 28. februára.
„Teraz USA žiadajú nielen zisky z niektorých ukrajinských nerastných projektov, ale aj zdrojov ropy a zemného plynu, ktoré sú vo vlastníctve štátu a súkromných spoločností. Nový návrh zahŕňa existujúce, ako aj nové projekty , ktoré boli naznačené v predchádzajúcich návrhoch,“ píše Wall Street Journal. Z ukrajinskej strany sa však ozývajú hlasy, že v takomto znení je zrejme dohoda cez miestny parlament nepriechodná.
