oPeniazoch.sk
TASR
Vytvoriť právny rámec pre rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov je cieľom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kirgizskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. S jej uzavretím súhlasili v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR, definitívne ju musí ratifikovať prezident SR Peter Pellegrini. Uplatňovaním tejto zmluvy bude podľa predkladateľa, Ministerstva financií (MF) SR, rozdelené právo na zdaňovanie príjmov objektívne medzi obidva zmluvné štáty.
„Zmluva rieši prekrývanie daňových sústav Slovenskej republiky a Kirgizskej republiky a eliminuje nadmerné daňové zaťaženie, ktoré by v prípade absencie takejto zmluvy vzniklo dvojitým právnym zdanením toho istého príjmu,“ vysvetlil rezort v predkladacej správe. Zmluva podľa MF rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a rešpektuje súčasné medzinárodné požiadavky na minimálne štandardy v oblasti boja proti narúšaniu základu dane a presunom ziskov, ako aj v oblasti daňovej transparentnosti. Právo Európskej únie neupravuje uzatváranie zmlúv o zamedzení dvojitému zdaneniu, tie sú plne v kompetencii jednotlivých členských štátov.
Zníženie deficitu pod 3 % stabilizuje dlh, potrebné sú ďalšie opatrenia
Hrubý verejný dlh SR dosiahol v minulom roku 56 % hrubého domáceho produktu (HDP) a zostal tak nad najvyššou hranicou dlhovej brzdy. Išlo o dôsledok predovšetkým uplynulých štyroch rokov ovplyvnených pandemickou a energetickou krízou. Ciele vlády znížiť deficit pod 3 % HDP do konca volebného obdobia dlh stabilizujú, na to je však potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia vo výške takmer 3 % HDP. Konštatuje to Ministerstvo financií (MF) SR v Zdôvodnení výšky hrubého dlhu SR a návrhu opatrení na jeho zníženie, ktoré Národná rada (NR) SR v stredu vzala na vedomie. „Dlh vzrástol najmä vplyvom pandémie COVID-19 a tiež energetickej krízy, čo sa prejavilo vysokými deficitmi štátneho rozpočtu v rokoch 2020, 2021 a 2023. V minulom roku boli zároveň prijaté viaceré opatrenia najmä v rodinnej politike, ktoré nesúviseli priamo s reakciou na krízu.
Pod zvýšenie hrubého dlhu sa podpísal aj nárast hotovostnej rezervy, ktorá sa aj ku koncu roka 2023 udržala nad priemernou úrovňou v predkrízovom období,“ vysvetlil rezort financií. Ak by vláda neprijímala žiadne opatrenia, verejný dlh by od roku 2024 opäť rástol. Prispieva k tomu najmä neklesajúci schodok verejnej správy, sprevádzaný ustupujúcou infláciou. „Naopak, fiškálna stratégia vlády znižovať deficit o 1 % HDP ročne tempo navyšovania zadlženia postupne spomalí a za predpokladu poklesu deficitu pod 3 % HDP do konca volebného obdobia by sa už trend rastu dlhu úplne zastavil,“ avizovalo ministerstvo. Pripomenulo, že vláda už prijala jeden konsolidačný balíček v objeme 1,4 % HDP. Jeho pozitívny vplyv bol však tlmený novými prioritami vlády najmä v sociálnej oblasti, ako aj inými faktormi mimo jej kontroly.
Na druhej strane, vláda podľa MF v aktuálnom výhľade neuvažuje od budúceho roku s vyplácaním energopomoci a počíta tiež s tlmením rastu mzdových nákladov. „Do konca volebného obdobia je potrebné prijať oproti súčasnému nastaveniu rozpočtu úsporné opatrenia celkovo vo výške do 3 % HDP,“ vyčíslil rezort. Prvými opatreniami sú zavedenie dane na sladené nápoje a rozšírenie zdanenia tabakových výrobkov. Podľa ministerstva sa však plánujú ďalšie kroky na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu. Na príjmovej by malo ísť o opatrenia, ktoré rozložia záťaž zo zvýšenia daňových príjmov naprieč spoločnosťou s dôrazom na zdanenie väčších firiem, vysokopríjmových zamestnancov a negatívnych externalít. Na výdavkovej strane sa zase analyzujú možnosti šetrenia na prevádzke štátu, úspory na mzdách či zadresnenie niektorých dávok.
Ministerstvo upozornilo, že na zníženie dlhu pod všetky sankčné pásma dlhovej brzdy bude potrebné pokračovať v konsolidácii aj za horizontom súčasného vládneho obdobia. „Pokračujúce konsolidačné úsilie 1 % HDP ročne smerom k vyrovnanému rozpočtu na prelome ďalšej dekády by zabezpečilo pokles hrubého dlhu pod najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy o pár rokov na to. To by si zároveň vyžiadalo celkové konsolidačné opatrenia v objeme cez 6 % HDP,“ doplnil rezort. V prípade, že hrubý dlh ostáva v najvyššom sankčnom pásme, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti vyžaduje uplatnenie všetkých sankcií dlhovej brzdy. Schválením programového vyhlásenia novej vlády v novembri 2023 sa však na dva roky aktivovala úniková klauzula z najprísnejších požiadaviek. V rámci plnenia sankcií z nižších pásiem musí vláda do NR SR predložiť zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu na jeho zníženie.
Dohľad Národnej banky Slovenska nad digitálnou odolnosťou finančných subjektov sa má rozšíriť
Dohľad Národnej banky Slovenska (NBS) v oblasti digitálnej odolnosti dohliadaných subjektov by sa mal rozšíriť. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania. Návrhom sa do slovenského právneho poriadku preberajú ustanovenia európskeho nariadenia a súvisiacej smernice o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora (DORA). „Nariadenie a smernica DORA sú súčasťou balíka opatrení, ktorých cieľom je ďalej umožniť a podporiť potenciál digitálnych financií v oblasti inovácií a hospodárskej súťaže, a zároveň zmierniť príslušné riziká kybernetických útokov posilnením digitálnej prevádzkovej odolnosti inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu,“ priblížilo v dôvodovej správe ministerstvo financií.
Cieľom nariadenia DORA je konsolidovať a vylepšiť požiadavky na riziko informačných a komunikačných technológií (IKT) ako súčasť požiadaviek na prevádzkové riziko, ktoré sa doteraz riešili samostatne v rôznych právnych aktoch Európskej únie (EÚ). Zároveň upravuje vzťahy vo vybraných oblastiach kybernetickej bezpečnosti finančných inštitúcií. Subjekty finančného trhu by sa mali pri riešení rizík IKT riadiť rovnakým prístupom a rovnakými pravidlami, pričom by mali zohľadniť svoju veľkosť a celkový rizikový profil, ako aj povahu, rozsah a zložitosť svojich služieb, činností a operácií. Návrh obsahuje aj novely sektorových zákonov finančného trhu, súvisiace s prevzatím smernice DORA.
Ide napríklad o zákon o bankách, o cenných papieroch, o burze cenných papierov či zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení. Niektoré ustanovenia sa majú spresniť s cieľom reagovať na skúsenosti z aplikačnej praxe. Súčasťou návrhu je aj implementácia nariadenia o okamžitých platbách v zákone o platobných službách. „Návrh zákona v neposlednom rade upravuje aj zákon o elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje na základe súdneho rozhodnutia prístup NBS k telekomunikačným dátam, v prípade odôvodneného podozrenia z porušenia ustanovení nariadenia DORA a jeho následnom vyšetrovaní,“ doplnil rezort financií. Jednotlivé časti novely majú nadobúdať účinnosť postupne, a to v období od 17. januára 2025 do 1. januára 2026.
Vlastníkom bytov má aj do budúcnosti zostať možnosť hlasovať elektronicky
Vlastníci bytov a nebytových priestorov by mali mať aj v budúcnosti možnosť na schôdzi vlastníkov hlasovať elektronicky. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania. Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorý nadobudol účinnosť 31. marca 2021, zaviedol do správy bytov nový inštitút, podľa ktorého mohli vlastníci bytov a nebytových priestorov svoje hlasovacie právo na schôdzi vlastníkov alebo na písomnom hlasovaní uplatniť aj elektronicky.
„Vzhľadom na to, že v praxi tento model uľahčoval rozhodovanie vlastníkov pri správe domov a sú naň pozitívne ohlasy, navrhuje sa zavedenie elektronického hlasovania aj pre mimopandemické obdobie,“ vysvetlilo ministerstvo financií, ktoré návrh pripravilo. Za elektronické prostriedky možno podľa rezortu považovať prostriedky informačnej a komunikačnej technológie umožňujúce individualizovaný prejav vôle. Ide napríklad o elektronickú poštu alebo iný komunikačný prostriedok, ktorý identifikuje vlastníka bytu alebo nebytového priestoru nezameniteľným spôsobom, napríklad pridelením identifikátora správcom alebo spoločenstvom. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2025. Pandemické predpisy, ktoré doteraz upravovali elektronické hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, stratia účinnosť 31. decembra 2024.
