oPeniazoch.sk
Redakcia
Spomienkový optimizmus Slovákov neopúšťa ani dekády po zmene režimu. Podľa prieskumu 365.bank až dve tretiny z nás označujú súčasnú dobu za ťažkú a 56 percent opýtaných si myslí, že dnes sa žije horšie ako za socializmu. S rastúcim vzdelaním sa pritom znižuje príklon k socializmu, pričom zástancom tohto režimu sú až tri štvrtiny ľudí so základným vzdelaním a len dve pätiny vysokoškolsky vzdelaných. Dáta však ukazujú niečo iné. Z ekonomického pohľadu totiž žijeme historicky najlepšie časy.
Prieskum 365.bank tiež ukazuje, že viac ako polovica Slovákov súhlasí s výrokmi, ktoré vykresľujú bývalý režim pozitívne. Zároveň platí, že staršie ročníky svoj spomienkový optimizmus prenášajú aj na mladých, ktorí socializmus nezažili. Výsledkom je, že približne tretina ľudí vo veku do 30 rokov uviedla, že sa v tomto období žilo lepšie. S rastúcim vekom pritom spomienkový optimizmus ešte stúpa. Na polovicu pri štyridsiatnikoch a dokonca až dve tretiny pri päťdesiatnikoch.
Spomienkový optimizmus je pritom podľa ekonóma a bývalého ministra financií Ivana Mikloša výsledkom selektívnej pamäte ľudí. Vyplýva to podľa neho z toho, že náš mozog je tvorený z troch častí, teda mozgového kmeňa (pudy), amigdaly (emócie) a mozgovej kôry (rácio). „Pudy sú silnejšie ako emócie a tie sú zas silnejšie než racionálne myslenie. Za hodnotením minulosti sú do značnej miery emócie. Všetky mýty a spomienkový optimizmus sú založené na pocite a nie na realite,“ vysvetľuje Mikloš.
Podľa jeho slov malo Československo pred socializmom vyššie HDP ako Rakúsko. Vplyvom nástupu režimu, ktorý je mnohými idealizovaný, sa naša ekonomika prepadla na polovičnú úroveň. Zatiaľ čo okolité štáty za takmer štyridsať rokov rástli, Slovensko sa ocitlo v izolácii, ktorej dôsledky pociťuje dodnes.
Žilo sa podľa vás za socializmu lepšie?
Napriek tomu však žijeme na Slovensku v porovnaní s bývalým režimom najlepšie ekonomické časy vôbec. Ako pripomína vedúca PR v 365.bank Linda Gáliková, HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je dnes viac ako trojnásobné oproti roku 1989, priemerná hrubá mzda vzrástla zo zhruba 3000 korún mesačne na dnešných viac ako 1400 eur, pričom reálne mzdy sú dnes viac ako dvojnásobné.
„Slováci si môžu dovoliť viac tovarov a služieb, ktorým predtým chýbala dostupnosť aj kvalita. Kým v 80. rokoch bol nedostatok základných produktov a bežne sa čakalo na auto či byt aj 10 rokov, dnes je spotreba domácností na obyvateľa viac ako trojnásobná,“ dodáva Gáliková. Výsledkom demokratickej a trhovej transformácie po roku 1989 je tak podľa nej vyššia životná úroveň, vyššia priemerná dĺžka života o viac ako 7 rokov, desaťnásobný pokles detskej úmrtnosti, ako aj strojnásobenie vlastníctva súkromného automobilu. Zvýšila sa dostupnosť a objektivita informácií.
Byty a robota
Čo teda Slováci najčastejšie pozitívne vnímajú na socializme? V kolektívnej pamäti pretrváva najmä predstava o všeobecnej dostupnosti bývania. Tá však bola podľa Gálikovej selektívna a podmienená členstvom v strane, profesiou či postavením v hierarchii podniku. Štyria z piatich Slovákov si túto éru tiež spájajú s jednoduchým prístupom k zamestnaniu, nižším stresom a úplnou absenciou nezamestnanosti.
Zábery zo života počas bývalého režimu si môžete pozrieť v našej galérii:
„Slovensko bolo vždy najrurálnejšou časťou strednej Európy, čiže keď obyvatelia dostali v období reálneho socializmu pridelené byty, mohli to vnímať ako výrazné zlepšenie svojej socio-ekonomickej situácie,“ tvrdí sociológ Michal Vašečka. V mnohých odvetviach pritom podľa neho existovala prezamestnanosť, pre nízku efektivitu boli vytvárané pracovné miesta, ktoré by v štandardnej ekonomike nemohli existovať. Štát navyše množstvo komodít dotoval. „To síce naoko vytváralo dojem fungujúceho systému, ale v tejto podobe nebol dlhodobo udržateľný,“ tvrdí.
Ako pripomína Ivan Mikloš, nepracovať bolo za bývalého režimu trestné a jediným zamestnávateľom bol štát, v ktorom občania museli robiť to, čo im ponúkol. „Častokrát bola práca zle platená a aj nezmyselná. Štátom riadená ekonomika nebola konkurencieschopná a exportovať dokázala väčšinou len na menej náročné trhy socialistického tábora,“ uviedol. Štát tiež podľa neho určoval ceny, dotoval zápornú daň z obratu, pričom čoraz väčší podiel HDP dával na podporu neefektívnych podnikov na jej vykrývanie. „Socialistický režim padol nielen preto, že ľudia túžili po slobode, ale najmä pretože ekonomicky skolaboval,“ doplnil Mikloš.
Pozitívom je, že mladí ľudia vnímajú budúcnosť o niečo optimistickejšie ako staršie ročníky. Kým polovica Slovákov do 30 rokov podľa prieskumu 365.bank verí, že ich deti sa budú mať lepšie než oni, medzi ľuďmi nad 30 rokov zastáva tento názor len približne tretina.
„Súčasná generácia žije najlepšiu dobu, akú sme kedy na Slovensku mali. Aj napriek niektorým tienistým odtieňom dneška, ktoré sú znepokojivé, z pohľadu ekonomického žijeme tie najlepšie časy“ dodáva Vašečka.
