Hotovosť stále tvorí väčšinu platieb na predajných miestach v eurozóne. Potvrdzujú to údaje Európskej centrálnej banky, podľa ktorej však zároveň počas pandémie covid-19 podiel hotovostných platieb výrazne klesol. Napriek tomu až 90 percent podnikov v budúcnosti neplánuje upustiť od prijímania bankoviek a mincí. Dobrou správou je aj nízka miera falšovania hotovostných peňazí.
Ako vo svojej výročnej správe za minulý rok uvádza Európska centrálna banka, podiel hotovostných platieb na miestach predajného charakteru dosiahol vlani 59 percent. Medziročne sa zvýšil tak počet ako aj objem eurobankoviek. Na konci roku bolo v obehu eurozóny až 29,5 miliardy kusov bankoviek v celkovej hodnote 1,57 bilióna eur.
Na objem bankoviek v obehu vplývali počas minulého roku najmä dva faktory. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa počas prvého štvrťroku vlaňajška zvýšil dopyt po hotovostných peniazoch. Občania krajín eurozóny tak reagovali na zvýšenú geopolitickú neistotu, preto inklinovali k hotovostným prostriedkom, ktoré by boli schopní využiť pri narušení platobných ekosystémov.
V druhej polovici minulého roka bolo naopak zaznamenané zníženie objemu bankoviek na území eurozóny. Táto zmena bola spôsobená navýšením základných úrokových sadzieb ECB, následkom ktorej bolo predraženie nesplatených hotovostných prostriedkov. Do systému eurozóny sa tak dostal menší objem eurobankoviek.
Podiel hotovostných platieb klesá
Zo štúdie ECB o platobných zvyklostiach spotrebiteľov v eurozóne je zrejmé, že aj napriek tomu, že pri nákupoch v kamenných predajniach má stále prevahu hotovosť, nákupy vyšších hodnôt preferujú zákazníci platiť bezhotovostne. Hotovosť prijíma stále viac ako 95 percent obchodníkov, bezhotovostnými prostriedkami zaplatíte u štyroch z piatich.
Faktom však je, že podiel platieb v hotovosti na predajných miestach výrazne klesol najmä počas pandémie covid-19. Podľa údajov centrálnej banky totiž v roku 2016 ešte dosahoval bezmála 80 percent, v roku 2019 ešte stále predstavoval až 72 percent. Vlani už to bolo spomínaných 59 percent. Naopak, platby kartami stúpli z 19 percent v roku 2016 a 25 percent v roku 2019 až na vlaňajších 34 percent.
Počet falzifikátov je čoraz menší
Jednou z nevýhod hotovostných peňazí je pritom aj možnosť falšovania. Ak využívate hotovostné finančné prostriedky a takýto falzifikát sa vám nedopatrením dostane do peňaženky, určite by ste sa nemali pokúšať takouto bankovkou zaplatiť, dopúšťali by ste sa totiž trestného činu. Ak však máte po preverení hmatom, pohľadom či naklonením podozrenie, že by mohlo ísť o falzifikát okamžite by ste ju mali odovzdať na políciu či iný príslušný orgán. Náhradu však nečakajte. Falošná bankovka je bezcenná.
Dobrou správou je, že falzifikátov v obehu eurozóny stále ubúda. Podľa štatistiky Európskej centrálnej banky bolo v roku 2022 stiahnutých z obehu 376 000 kusov falzifikátov. V porovnaní s minulosťou sa podiel falzifikátov stále znižuje. Zatiaľ čo počas roku 2009 v ktorom sa zaznamenal najvyšší podiel falzifikátov v obehu v počte až 60 falošných bankoviek na milión pravých, počas minulého roka sa tento počet znížil na 13. Ide tak o druhý najnižší podiel v histórií používania eura. Nižší podiel bol zaznamenaný iba v roku 2021, no tento fakt môžeme pripísať aj nízkemu objemu hotovostných platieb počas najvyššieho nárastu počtu nakazených vírusom covid-19.
Aj napriek tomu že si hospodárstvo eurozóny drží náskok pred falšovateľmi, Európska centrálna banka sa aj naďalej usiluje o vývoj bankoviek s cieľom zvýšiť rezistenciu voči falšovaniu. V budúcnosti by sme taktiež mohli dočkať nového dizajnu eurových bankoviek s nižším vplyvom na životné prostredie.
