oPeniazoch.sk, Redakcia
Trend zlacňovania úverov na Slovensku by mohol dostať nový impulz. Európska centrálna banka sa totiž na štvrtkovom zasadnutí Rady guvernérov rozhodla už štvrtýkrát v tomto roku znížiť úrokové sadzby. Rovnako ako aj v októbri pristúpila k úprave o štvrť percentuálneho bodu.
Európska centrálna banka (ECB) začala cyklus zvyšovania úrokových sadzieb ešte v júli 2022. Jej hlavným cieľom bolo dostať pod kontrolu zrýchľujúcu sa infláciu. To sa jej aj postupne darí a v tomto roku sadzby už znižuje. Aj aktuálny krok smerom k uvoľneniu menovej politiky by mal podporiť hospodársky rast eurozóny.
Po decembrovom rozhodnutí ECB tak sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie klesne na úroveň 3,00 %. Sadzba pre hlavné refinančné operácie sa zníži na úroveň 3,15 % a nová sadzba pre jednodňové refinančné operácie bude na úrovni 3,4 %.
Od úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky sa pritom odvíjajú aj úroky, ktoré platia z úverov obyvatelia krajín eurozóny. Znamená to teda, že postupne by sa mohlo znižovanie úrokov pretaviť aj do zlacňovania úverov na Slovensku.
Bude ECB pokračovať v znižovaní sadzieb aj v budúcom roku?
Tlačová konferencia po rokovaní Rady guvernérov ECB (naživo 12. decembra 2024 o 14:45):
Analytici však upozorňujú, že hoci budú úrokové sadzby na hypotékach výhľadovo klesať v dôsledku obratu v menovej politike centrálnej banky, domáce faktory môžu tento pokles tlmiť. Dôvodom sú najmä vyššie výnosy na našich štátnych dlhopisoch či dodatočné zaťaženie bánk novým bankovým odvodom.
Inflácia sa dostáva pod kontrolu
Proces poklesu miery inflácie podľa guvernérov centrálnych bánk naďalej rovnomerne pokračuje. Celková inflácia má podľa projekcií odborníkov Eurosystému dosahovať v priemere 2,4 % v roku 2024, 2,1 % v roku 2025, 1,9 % v roku 2026 a 2,1 % v roku 2027, keď sa začne uplatňovať rozšírený systém EÚ na obchodovanie s emisiami.
Rada guvernérov zároveň informuje, že je odhodlaná zabezpečiť trvalé ustálenie inflácie na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa bude riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia bude prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie.
"Rozhodnutia Rady guvernérov o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z jej hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Rada guvernérov sa vopred nezaväzuje k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb," uvádzajú bankári.
Sadzby by mali ísť dole aj v budúcom roku
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš uvádza, že pri decembrovej prognóze centrálnej banky nedošlo k zásadným prekvapeniam. Naďalej platí, že ECB má iba jeden hlavný cieľ a tým je úroveň inflácie, resp. cenová stabilita, čo zdôraznila aj prezidentka Christine Lagardová počas tlačovej konferencie. Zároveň platí, že kľúčovou metrikou pre rozhodnutia ECB je odhad priemernej inflácie (HICP) v celej eurozóne v horizonte 4 až 6 kvartálov.
Finančné trhy v posledných týždňoch najmä v reakcii na horšie výsledky ekonomických predstihových ukazovateľov reagovali podľa analytika zvýšením pravdepodobnosti na razantnejšie uvoľňovanie menovej politiky ECB. "Máme za to, že uvoľňovanie bude naďalej pokračovať relatívne pozvoľna a predvídateľne. V tejto chvíli predpokladáme, že ECB v budúcom roku urobí ešte tri zníženia v celkovom objeme 75 bázických bodov, pričom tieto zníženia by sme mohli vidieť už v priebehu prvej polovice roka 2025," očakáva Kočiš.
