Svetové spoločnosti majú obavy z čínskej konkurencie, kvôli ktorej musia mnohé končiť svoje podnikanie a zatvárať fabriky. Čína totiž tlačí na podniky po celom svete a vyvoláva tak vidinu novej globálnej obchodnej vojny.
Ako informuje The Wall Street Journal, Čína má odvážne a ambiciózne plány. Za všetkým je mierne riskantná kalkulácia, že väčšie investície do výroby môžu obnoviť hospodársku vitalitu krajiny. Zároveň by mali zvýšiť jej priemyselnú odolnosť bez toho, aby vyvolali taký medzinárodný odpor, ktorý by ohrozil budúcnosť krajiny. Veľká časť tejto výroby je teraz určená na vývoz.
Čínske vedenie stálo minulý rok na rozhodujúcej križovatke, keďže krach na trhu s nehnuteľnosťami priviedol ekonomiku krajiny k jednému z najslabších bodov za posledné desaťročia. Niektorí poradcovia tvrdili, že čínske hospodárstvo potrebuje zásadné prehodnotenie, odklon od tradičnej veľkej závislosti od výroby a stavebníctva a namiesto toho uprednostnenie domácej spotreby. Táto zmena mala Čínu priblížiť viac k USA a potenciálne ju nasmerovať na cestu stabilnejšieho rastu.
Čínsky vodca Si Ťin-pching namiesto toho nariadil úradníkom, aby zdvojnásobili štátom riadený model výroby v krajine a poskytli miliardy dolárov nových dotácií a úverov. Vyzýva na budovanie priemyselných odvetví, ktorým chce Čína v budúcnosti dominovať – ako sú elektrické vozidlá, polovodiče a zelená energia. Zároveň chce zachovať tradičné silné oblasti krajiny v „starých“ odvetviach, ako je napríklad oceľ.
Číne tak zostáva len málo iných možností ako investovať do vývozu, aby stabilizovala svoje oslabené hospodárstvo a vytvorila pracovné miesta, ktoré by nahradili straty v domácom stavebníctve. Výsledkom ale je, že namiesto čínskych robotníkov môžu prísť o prácu oceliari v Brazílii, chemickí inžinieri v Európe a výrobcovia solárnych panelov v USA.
Čína likviduje svoju konkurenciu
Začínajúca spoločnosť CubicPV z Massachusetts vsadila na kremíkové plátkov, ktoré sú špičkovou technologickou súčasťou solárnych panelov. Dostala podporu miliardu dolárov vo forme daňových úľav a vládnych pôžičiek. Koncom roka 2022 oznámila plány na výstavbu továrne na výrobu plátkov v Texase v hodnote 1,4 miliardy dolárov.
Odvtedy Čína takmer zdvojnásobila svoju produkciu kremíkových plátov, čo je oveľa viac, ako potrebuje. Zvyšok preto vyviezla do zahraničia, čím sa ceny znížili o 70 %. Spoločnosť CubicPV musela začiatkom tohto roka zastaviť svoj výrobný plán. Odvolávala sa na „deformovaný trh v dôsledku nadmernej kapacity Číny“.
Ďalším príkladom je ťažobná spoločnosť CAP v Čile, ktorá sa zaoberá ťažbou železnej rudy a výrobou ocele. Firma tento mesiac oznámila, že zatvorí svoju obrovskú oceliareň Huachipato v strednom Čile, čím stratí približne 2 200 pracovných miest. Uviedla, že nemôže konkurovať lacnému čínskemu kovu ani po tom, ako vláda zvýšila clá na oceľové tyče a iné dovážané výrobky.
Čína jednoducho vyrába viac, ako potrebuje. Napríklad elektromobilov sa na čínskom trhu predá približne 22 miliónov, avšak ročne sa vyrába zhruba 40 miliónov kusov.
Krajiny sa začínajú brániť
Nedávne rozhodnutie Európskej únie zaviesť clá na dovážané čínske elektromobily je len najnovším znakom prehlbujúceho sa napätia. USA začiatkom tohto roka zvýšili poplatky na čínsku oceľ, hliník, elektrické vozidlá, solárne články a ďalšie výrobky. Turecko zvýšilo clá na čínske elektromobily, zatiaľ čo Pakistan zvýšil clá na čínske kancelárske potreby a gumu.
Mali by sa podľa vás sprísniť clá na dovážané tovary z Číny?
Ďalšie krajiny začali antidumpingové vyšetrovania s cieľom zistiť, či sa čínsky tovar predáva pod reálnou hodnotou. India skúma čínske pigmenty a chemikálie. Japonsko skúma elektródy. Spojené kráľovstvo prešetruje dovoz bagrov a bionafty, zatiaľ čo Argentína a Vietnam skúmajú čínske mikrovlnné rúry a veterné veže.
USA sú v istom zmysle jednou z najmenej postihnutých krajín, pretože majú vysoké clá na mnohé čínske tovary, ktoré pomáhajú chrániť amerických pracovníkov. Cieľ Washingtonu rozšíriť americkú výrobu ale nebude možné dosiahnuť, ak bude Čína pokračovať s nadvýrobou.
Čína je s výsledkami zatiaľ spokojná
Oficiálne údaje ukazujú, že Si Ťin-pching a jeho priority sa premietajú do hospodárstva. Úvery pre priemysel sa od konca roka 2021 zvýšili o 63 %, zatiaľ čo čínske banky prudko stiahli poskytovanie úverov developerom. Výrazne sa zvýšili aj vládne dotácie.
Peking pritom obhajuje svoju schopnosť vyrábať a vyvážať a vníma ju ako pozitívum pre svet, a nie ako problém. Politickí poradcovia tvrdia, že čínski predstavitelia vo veľkom popierajú, že krajina má nadbytočné kapacity. Dôvodom je, že Peking nechce dať Washingtonu, Bruselu a ďalším stranám dôvod na clá alebo iné odvetné opatrenia.
Napriek tomu niektorí z najbližších Siových pobočníkov interne vyjadrili obavy, že vládna podpora vedie k extrémnemu nadbytku kapacít v sektoroch, ako sú elektrické vozidlá a batérie, čím sa tieto sektory stávajú menej komerčne životaschopnými.
