Marek Nemky, analytik XTB
Nový minister financií Trumpovej administratívy Scott Bessent navrhuje zavedenie postupných ciel na dovoz do USA. Podľa informácií od štyroch zdrojov, ktoré sa vyjadrili pre Financial Times, by základná sadzba začínala na úrovni 2,5 %. Každý mesiac by sa postupne zvyšovala, aby firmy a zahraničné vlády mali čas prispôsobiť sa novým pravidlám a rokovať s americkou administratívou.
Maximálne by clá mohli dosiahnuť až 20 %, čo by zodpovedalo Trumpovým predvolebným sľubom. Postupné zvyšovanie však pôsobí miernejšie než okamžité zavedenie vysokých sadzieb, ktoré niektoré krajiny očakávali. Návrh prichádza v čase, keď Trumpova administratíva zvažuje, ako konkrétne pristúpiť k novým obchodným politikám. Trump vo svojom nedávnom prejave na Floride zdôraznil, že chce „vrátiť výrobu späť do USA“ a pohrozil clami na polovodiče, kovy či farmaceutické produkty.
Plán Scotta Bessenta však vyvoláva rozdielne názory. Zástancovia postupného zvyšovania tvrdia, že dáva firmám a krajinám čas na prispôsobenie, zatiaľ čo kritici presadzujú vyššiu počiatočnú sadzbu, ktorá by podľa nich vyslala jasnejší signál. Nie je pritom jasné, či Bessent dokázal získať podporu ďalších kľúčových členov Trumpovho tímu, ako je napríklad budúci minister obchodu Howard Lutnick.
Bessent bol v pondelok potvrdený Senátom ako nový minister financií pomerom hlasov 68:29. Prezident Trump však krátko nato vyhlásil, že preferuje oveľa vyššie clá, než aké navrhuje Bessent.
Zavedú USA dovozné clá na produkty z Európy?
Trump dlhodobo tvrdí, že clá môžu byť nielen nástrojom na boj proti neférovým obchodným praktikám, ale aj zdrojom príjmov pre USA. Niektorí odborníci však varujú, že ich zavedenie cez prezidentove výkonné právomoci, ako je Zákon o medzinárodných ekonomických núdzových právomociach, by mohlo čeliť právnym výzvam a odporu zo strany firiem.
V súčasnosti sa Donald Trump už vyjadril konkrétnejšie ku clám, pričom najohrozenejšie sú zatiaľ krajiny ako je Kanada a Mexiko, na ktoré plánuje od začiatku februára uvaliť clá vo výške 25 %. Dôvodom by pritom mal byť primárne nelegálny dovoz fentanylu – drogy, s ktorou má problémy množstvo Američanov a stojí až za 70 % ročných úmrtí predávkovaním, pričom ide až o 70-tisíc ľudí ročne (dáta z National Institute of Drug abuses 2022).
Čo by clá znamenali pre Slovensko?
USA sú významným obchodným partnerom Slovenska, s ktorým dlhodobo dosahujeme pozitívne saldo zahraničného obchodu. V roku 2023 vzájomný obchod dosiahol hodnotu 6,16 mld. EUR, najmä vďaka 39 % nárastu slovenského exportu. USA sú 8. najväčším exportným trhom Slovenska, pričom zo Slovenska vyváža do USA približne 600 firiem. Dominantnými exportnými položkami sú osobné vozidlá a súčiastky, ktoré tvoria viac ako 75 % slovenského vývozu do USA.
Najviac by clá mohli zasiahnuť práve automobilky, ako je bratislavský závod Volkswagen, ktorý do USA exportuje luxusné modely ako Porsche Cayenne či Audi Q7 a Q8. Zároveň generuje zo Severnej Ameriky až 25 % svojich tržieb. Zavedenie ciel by tak mohlo výraznejšie zasiahnuť túto časť tržieb, v závislosti na výške a nastavení colnej politiky.
Slovensko tiež vyváža kotly, elektrické prístroje, výrobky z kaučuku, nábytok či produkty zo železa a ocele. Dovoz z USA je rozmanitejší – dominujú nerastné palivá, vozidlá, farmaceutické výrobky aj elektronické zariadenia.
Nepriamy dopad ciel
Clá by mohli ovplyvniť slovenskú ekonomiku aj nepriamo, pretože veľká časť našej produkcie smeruje do krajín EÚ, ktoré využívajú slovenské medzivýrobky na ďalšiu produkciu. Ak sa clá uvalia na výrobky vyrobené v EÚ, môže to oslabiť dopyt po slovenských komponentoch. Tento efekt by sa mohol prejaviť predovšetkým v automobilovom priemysle, ktorý je kľúčovým sektorom našej ekonomiky.
[XTB je obsahovým partnerom webu oPeniazoch.sk]
