Marek Nemky
analytik XTB
Americký prezident Donald Trump oznámil v stredu 2. apríla 2025 očakávané recipročné clá na všetky krajiny, ktoré podľa jeho administratívy aplikujú výraznejšie bariéry v obchode so Spojenými štátmi. Na všetky krajiny oznámil základnú colnú sadzbu vo výške 10 %, pričom na vybrané krajiny, vrátane bloku krajín EÚ, plánuje uvaliť ešte vyššie clá. Ako to pocíti Slovensko?
Medzi krajinami s clami nad rámec 10 % sa nachádza aj Európska únia, pri ktorej clá nastavil Trump na úrovni 20 %, pričom pre krajiny ako je Čína alebo Vietnam určil ešte vyššie sadzby 34 %, resp. 46 %. Taktiež oznámil clá uvalené na Japonsko vo výške 24 %, na Južnú Kóreu vo výške 25 %, pre Indiu 26 %, Kambodžu 49 % a pre Taiwan 32 %. Kanada a Mexiko budú aj naďalej podliehať doterajšej výnimke na produkty, ktoré spadajú pod dohodu o voľnom obchode USMCA.
Tieto clá sú v niektorých prípadoch nad rámec už stanovených ciel, napríklad nad rámec 20-percentných ciel už zavedených na čínske tovary, čo znamená, že sa colná sadzba na Čínu zdvihne na 54 %.
Vyššie clá by mali vstúpiť do platnosti 9. apríla, zatiaľ čo 10-percentné clá na ostatné krajiny (dokonca aj Heardov ostrov, kde nežijú ľudia, no obývajú ich napríklad početné kolónie tučniakov), by mali začať platiť od soboty 5. apríla.
Trumpovi ľudia podľa všetkého recipročné clá vypočítali ako polovicu percentuálneho podielu obchodného deficitu a importu z tej-ktorej krajiny (obchodný deficit/import do USA*100/2). Minimum určili na úrovni spomínaných 10 %. Takéto odhady výšky obchodných bariér a ich vplyv na export amerických produktov sú však nezmyselné a nereflektujú realitu.
Niektoré skupiny produktov, akými sú napríklad oceľ, hliník, meď, automobily, farmaceutiká, polovodiče alebo drevo, sú od týchto ciel oslobodené. V ich prípade sa platia dovozné clá, ktoré boli stanovené predtým. Napríklad na automobily a diely je to 25 %.
Mala by Európska únia reagovať na Trumpove clá podobne tvrdo voči Spojeným štátom americkým?
Nové opatrenia zasahujú takmer celý objem dovozu Spojených štátoch – so stále platnou výnimkou Kanady a Mexika to znamená približne 2,3 bil. amerických dolárov, čo tvorí približne osem percent amerického HDP. Taktiež by takéto colné opatrenia znamenali, že priemerná colná sadzba by sa nachádzala na úrovni okolo 20 %, čo znamená hodnoty z roku 1933.
Takéto opatrenia nás tak vracajú v čase o takmer sto rokov a budú mať výrazné ekonomické dopady na amerického spotrebiteľa. Vyššie clá znamenajú vyššie ceny v Spojených štátoch, keďže sa firmy pokúsia tieto zvýšené náklady preniesť na spotrebiteľov. Taktiež to znamená výrazné bariéry už v zabehnutých dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, čo sa prejaví v nižšej produkcii a opäť vo vyšších cenách. Niektoré podniky dokonca budú musieť znížiť niektoré náklady, ako napríklad mzdové, čo sa môže prejaviť vo vyššej nezamestnanosti.
Čo na to dotknutné krajiny ?
Krajiny ako je Európska únia alebo Čína už naznačili, že chystajú odvetné opatrenia voči USA, no stále plánuju s druhou stranou rokovať. Americký minister financií Scott Bessent pre Bloomberg varoval, aby sa neuchýlili k odvete, s tým, že ak krajiny clá voči USA znížia, tak by aj americké nové clá mohli byť znížené.
A ako to ovplyvnilo akciový trh?
Akciový trh neočakával takto tvrdé a vysoké importné clá Donalda Trumpa. Akcie reagujú adekvátne tomu. V súčasnosti hlavný akciový index S&P 500 klesá o 3 %, pričom index Nasdaq 100 uberá 3,45 %. Nachádzajú sa najnižšie za posledných sedem mesiacov. Taktiež klesá európsky akciový trh. Medzi najvýraznejšie zasiahnuté akcie patria Adidas alebo Essilor Luxottica. Taktiež výraznejśie klesajú banky či firmy luxusných značiek.
Čo to znamená pre slovenskú ekonomiku?
Nové clá nenavýšia už predtým avizované clá na automobily (25 %), ktoré majú výraznejší efekt na slovenskú ekonomiku – priamo aj nepriamo. Vyvážame približne päť percent z celkových exportov v podobe automobilov do Spojených štátov, ale taktiež vyvážame množstvo automobilov do Nemecka, ktoré bude taktiež silno zasiahnuté americkými clami.
Nové clá tak majú pomerne limitovaný efekt, no napriek tomu nejaký áno. Primárne je to v podobe preneseného efektu, lebo naši hlavní partneri, teda krajiny Európskej únie, sa taktiež môžu dostať do problémov. Zasiahne to ich proexportné sektory, čo následne môže stáť za nižším dopytom po našich produktoch. Taktiež možné odvetné clá, ktoré nastaví Európska únia na americké produkty alebo služby, môžu zvýšiť cenovú hladinu v krajine a rovnako znížiť dopyt spotrebiteľov, čo opätovne zasiahne všetky ekonomiky, nielen tú našu. Konkrétne číslo je však extrémne ťažké odhadnúť.
V súčasnosti Národná banka Slovenska odhaduje, že obchodné vojny môžu pripraviť v naj–bližších troch rokoch slovenský HDP o viac ako 2,5 p.b. a krajinu o 20-tisíc pracovných miest.
[XTB je obsahovým partnerom webu oPeniazoch.sk]
