Poslanci nemeckého Spolkového snemu dnes na mimoriadnej schôdzi schválili obsiahly finančný balík, ktorý má zabezpečiť stovky miliárd eur na obranu a investície do infraštruktúry. Podporili ho strany pravdepodobnebudúcej vlády, konzervatívna únia CDU/CSU a sociálna demokracia (SPD), a tiež strana Zelených. Snem hlasoval v starom zložení vztiahnutom z volieb v roku 2021, novozvolení zákonodarcovia sa zídu až na budúci týždeň. Opatrenie musí ešte v piatok schváliť druhá komora parlamentu.
CDU/ CSU pravdepodobného budúceho kancelára Friedricha Merza po vyhratých februárových voľbách rokuje s SPD o vytvorení koaličnej vlády. V úvodných rozhovoroch sa strany dohodli okrem iného na reforme takzvanej dlhovej brzdy, teda ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny, a to s cieľom umožniť pôžičky na obranné výdavky. Podľa Merza musí Nemecko čeliť ruskej agresii na východe a slabnúcemu spojenectvu s USA na západe výrazne zvýšiť svoju obranyschopnosť. Konzervatívci a sociálni demokrati sa zhodli tiež na vytvorení osobitného investičného fondu s objemom 500 miliárd eur.Opatrenia dnes poslanci schválili potrebnou dvojtretinovou väčšinou. Za ich hlasovalo 513, proti ich bolo 207. Na schválenie bolo potrebných 489 hlasov.
Po novom sa majú pravidlá ústavnej dlhovej brzdy týkať obranných výdavkov len do jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V súčasnosti teda asi do 44 miliárd eur. Všetko nad túto hranicu bude možné financovať z pôžičiek. Okrem obranných výdavkov boli na želanie Zelených z dlhovej brzdy výslovne vyňaté aj výdavky na civilnú ochranu, kybernetickú bezpečnosť, tajné služby a tiež na „podporu štátov napadnutých v rozpore s medzinárodným právom“, čo je jasný odkaz na Ukrajinu.Zo schváleného osobitného fondu, do ktorého si vláda peniaze vypožičia na trhoch, sa majú v nasledujúcich 12 rokoch financovať investície do opravy ciest, železníc, mostov a energetickej sústavy, ale aj škôl. Jedným z cieľov je pomocou fondu naštartovať nemecké hospodárstvo, ktoré je najväčšie v Európe a v minulom roku zaznamenalo druhýkrát v rade pokles. Nový rast nemeckej ekonomiky by podporil aj české hospodárstvo.
Na schválenie ústavnej zmeny aj osobitného fondu CDU / CSU a SPD potrebovali dvojtretinovú väčšinu, ktorú sami v Spolkovom sneme nemajú, a to v starom ani novom zložení. Uchádzali sa preto o podporu Zelených, ktorí si výmenou za ňu vymohli presunutie 100 miliárd eur do fondu na boj s klimatickými zmenami. Dosiahli tiež, že peniaze z investičného fondu budú označené ako „dodatočné“, teda že nimi nebude možné financovať už existujúce investičné projekty, ale len projekty nové.
Predák CDU / CSU Merz balík v dnešnej debate obhajoval. Argumentoval okrem iného ohrozením, ktoré predstavuje pre mier v Európe Rusko, ale aj slabnúcim spojenectvom so Spojenými štátmi prezidenta Donalda Trumpa. Obrovský dlhový balík pritom podľa neho neznamená, že Nemecko nemusí konsolidovať verejné rozpočty. Podľa spolupredsedu SPD Larsa Klingbeila, ktorý by sa mohol stať v budúcej vláde vicekancelárom, čaká Nemecko zásadná modernizácia.
Blokačná menšina
Snem dnes opatrenie schválil hlasmi poslancov, ktorí boli zvolení v predchádzajúcich voľbách v roku 2021. Nový snem vztýčený z februárových volieb sa ustaví až 25. marca. V ňom budú mať strany z pravého a ľavého okraja – Alternatíva pre Nemecko (AfD) a Levice – takzvanú blokačnú menšinu. Vo februárových voľbách totiž spoločne získali vyše tretinu kresiel. Schvaľovanie akýchkoľvek zmien ústavy či špeciálnych fondov bude teda výrazne zložitejšie. AfD sa profiluje ako zástanca dlhovej brzdy, Levice je kritická k ďalšiemu ozbrojovaniu.
AfD, Levice, ale napríklad aj Slobodná demokratická strana (FDP) kritizovali zvolanie mimoriadnych schôdzí a hlasovanie v starom zložení snemu, keď už je po voľbách jasné, ako bude vyzerať ten nový. Podali preto sťažnosti na Ústavný súd, v ktorých žiadali, aby schôdzam zabránil. Ústavný súd ich však zamietol, časť minulý týždeň a časť v pondelok. Podľa súdu sa končia právomoci starého snemu až zvolaním nového. FDP avizovala, že podá proti schváleným opatreniam ústavnú žalobu. Zvolanie mimoriadnej schôdze v starom zložení Spolkového snemu po voľbách je síce neobvyklé, nie však bezprecedentné. V roku 1998 takto poslanci schválili účasť vojakov bundeswehru na misii v Kosove.
Po Spolkovom sneme bude musieť reformu dlhovej čoskoro a osobitný investičný fond schváliť dvojtretinovou väčšinou aj druhá parlamentná komora, Spolková rada, ktorá zastupuje záujmy 16 spolkových krajín. Hlasy krajinských vlád, na ktorých sa podieľajú len zástupcovia CDU, SPD a Zelených, na schválenie nestačia. Majú len 41 z potrebných 46 hlasov. V pondelok ale bavorská CSU uviedla, že sa jej podarilo presvedčiť jej koaličného partnera, Slobodných voličov (FW), a svojimi hlasmi tak dlhový balík podporí aj Bavorsko. To by malo zabezpečiť jeho schválenie. Hlasovať sa bude v piatok.
