oPeniazoch.sk, ČTK/TASR/red
Národná banka Slovenska (NBS) zhoršila výhľad tohtoročného rastu domácej ekonomiky na 1,3 percenta, doteraz čakala na Slovensku rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,6 percenta. Výhľad inflácie zase zvýšila na 10,5 percenta z doterajších desiatich percent. Na budúci rok naopak očakáva oproti predchádzajúcim odhadom lepší vývoj hospodárstva, uviedla v stredu vo svojej aktualizovanej prognóze.
„Našu najbližšiu budúcnosť vidíme ako postupnú stabilizáciu, ale stabilizáciu s rizikami, ktoré, ak sa naplnia, značne nepríjemne prekvapia; pri inflácii smerom nahor, pri ekonomickom raste potom smerom nadol,“ povedal na tlačovej konferencii guvernér NBS Peter Kažimír.
Pre budúci rok NBS zvýšila odhad tempa rastu HDP na 3,2 z doterajších 2,9 percenta. Inflácia by sa mala podľa prognózy centrálnej banky spomaliť na 6,7 percenta.
Centrálna banka predpokladá lepší vývoj na slovenskom trhu práce. Miera nezamestnanosti podľa medzinárodnej metodiky by sa mala z vlaňajších 6,1 percenta postupne znížiť a do roku 2025 klesnúť na 5,1 percenta.
Postupné znižovanie inflácie
Podľa guvernéra centrálnej banky naďalej platí, že inflácia na Slovensku by mala postupne klesať. Tohtoročný dvojciferný rast cien podľa neho zohľadňuje najmä nákladové faktory, ako energie, vtupy a mzdy. "V ďalších rokoch sa inflácia spomalí. Rýchlejšiemu návratu bližšie k inflačnému cieľu budú brániť ceny energií, pri ktorých predpokladáme, že sa dotiahnu na trhové ceny až koncom horizontu predikcie," spresnil Kažimír. Vysoká inflácia podľa neho prechodne utlmí kúpyschopnosť domácností a ekonomiku v tomto roku potiahne zvýšené čerpanie eurofondov.
"Pandemické úspory sa minuli, preto nepredpokladáme pokračovanie silného apetítu domácností z minulého roka. Spotrebiteľský dopyt by mal krátkodobo poklesnúť," poznamenal Kažimír s tým, že po ustúpení inflácie z terajších dlhodobo najvyšších úrovní centrálna banka očakáva v ďalších rokoch oživenie súkromnej spotreby podporenej rastom reálnych príjmov.
Prečítajte si tiež
Kažimír: Môžeme(-te) pokojne spávať (komentár)
V porovnaní s decembrovým výhľadom sa podľa Kažimíra zlepšilo zahraničné prostredie. "Priaznivejšie zahraničné prostredie, pokles cien komoditných vstupov a zmiernenie výpadkov súčiastok by mali podporiť našu exportnú výkonnosť. Globálna ekonomika však bude čeliť výzve spojenej so stále relatívne vysokou, aj keď spomaľujúcou sa infláciou a prísnejšou menovou politikou," povedal guvernér NBS. Opätovný nárast cien komodít a prípadný stres vo finančnom systéme predstavujú podľa neho významné riziko pre globálny vývoj, a tým aj pre našu ekonomiku. "V rámci domáceho dopytu môžu domácnosti viac obmedziť svoje spotrebné výdavky," dodal.
Otázne eurofondy, ale aj ceny energií
"Napriek predpokladu, že nestihneme vyčerpať všetky prostriedky z eurofondov, existuje riziko ešte slabšieho čerpania. V cenovom vývoji je riziko intenzívnejšieho a dlhšieho prenosu vstupných nákladov do spotrebiteľských cien a ďalší vývoj cien energetických komodít," upozornil guvernér centrálnej banky.
Spresnil, že na trhu práce dochádzajú zdroje pracovnej sily, čo spôsobilo spomalenie rastu zamestnanosti v druhej polovici minulého roka. "Väčšiu časť voľných pozícií obsadili zahraniční pracovníci. V ďalších mesiacoch čakáme vplyvom ochladenia spotrebiteľského dopytu stagnáciu zamestnanosti," dodal Kažimír.
Prognóza verejných financií podľa Ódora predpokladá od roku 2023 výrazne zhoršené hospodárenie verejného sektora. "V horizonte prognózy sa očakáva postupné zvyšovanie deficitu. Za zhoršením sú predovšetkým opatrenia na zmiernenie energetickej krízy a permanentné legislatívne opatrenia, najmä zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) a obedy zdarma. Mierne zlepšenie hospodárenia verejného sektora nastane až v roku 2025. Verejný dlh by mal v horizonte prognózy narásť na hranicu 60 % HDP," doplnil Ódor.
