Európskym hospodárstvom sa šíri nezvyčajný trend. Taliansko je totiž už druhou krajinou v krátkom časovom horizonte, ktorá sa pokúsi o vytvorenie národného investičného fondu. Na rozdiel od bohatých krajín, ktoré si takéto fondy zakladajú, však Taliani nemajú ani extrémne príjmy z nerastných surovín a už vôbec nie vysoké rozpočtové prebytky. Vlani mali vôbec najvyšší deficit v Európskej únii a druhý najvyšší dlh po Grécku.
Cieľom nového finančného nástroja, ktorý Taliani plánujú, by malo byť zmiernenie podobných neistôt aké sme zažili počas vrcholu pandémie koronavírusu. Predstavitelia talianskej vlády predpokladajú, že návrh o vzniku národného investičného fondu by mohol byť v parlamente schválený do konca prebiehajúceho roka.
Vytvorenie takéhoto investičného fondu má byť podľa webu cnbc.com reakciou na problémy spojené s reštrikciami počas pandémie či inváziou Ruskej federácie na Ukrajinu. Krajiny Európskej únie totiž počas pandémie zostali odrezané od dodávateľských reťazcov, čo malo za následok výpadky výroby vo viacerých sektoroch národného hospodárstva. Ďalšou ranou pre ekonomiky jednotlivých krajín bola aj ruská invázia na Ukrajinu, dôsledkom ktorej sa otvorila otázka energetickej bezpečnosti či slabej diverzifikácie energetického hospodárstva Európskeho spoločenstva.
Podpora strategických odvetví
Národný investičný fond by sa v Taliansku mal zamerať najmä na podporu strategických odvetví, ktoré zabezpečujú dodávky energií či ťažbu nerastných surovín. Financované by boli najmä spoločnosti s vysokým rastovým potenciálom, respektíve dlhoročne etablované spoločnosti, ktorých činnosť možno považovať za strategickú.
Podľa odhadov odborníkov či predstaviteľov talianskej vlády bude na začiatok nutné vyčleniť asi jednu miliardu eur zo štátneho rozpočtu. Do investičného fondu by mali mať možnosť investovať aj súkromné subjekty, taliansky minister priemyslu Adolfo Urso taktiež uviedol že talianska strana má záujem o investovanie kapitálu zo Saudskej Arábie.
Taliansko je však v diametrálne odlišnej finančnej pozícií, ako iné krajiny, ktoré si podobné fondy zakladajú. Väčšinou ich tvoria z nadpríjmov z exportu nerastných surovín alebo iných rozpočtových prebytkov. Talianska vláda však napríklad vlani hospodárila úplne najhoršie z celej Európskej únie, keď deficit verejných financií dosiahol až 8 percent hrubého domáceho produktu. Taliansko má zároveň druhý najvyšší verejný dlh v celej únii na úrovni cez 140 percent výkonu ekonomiky. Výrazné zlepšenie hospodárenia sa neočakáva ani v nasledujúcich rokoch.
Po vzore ĺrska a ropných veľmocí?
Taliansko však nie je v Európe jedinou krajinou, ktorá sa chystá zakladať národný investičný fond. O podobnom prípade sme nedávno informovali aj v prípade krajiny z britských ostrovov. Írsko je však vďaka príjmom z korporátnych daní v úplne inej pozícií ako Taliansko. Írska vláda totiž v minulom roku hospodárila s vysokým prebytkom štátneho rozpočtu vo výške 8 miliárd eur. Časť týchto financií majú predstavitelia írskej vlády v úmysle presunúť do investičného fondu, vďaka ktorému by chceli pokryť najmä zlepšenie podmienok v zdravotníctve či dôchodkové penzie.
Podobné fondy si však zakladajú najmä krajiny z vysokých nadpríjmov z exportu ropy a plynu. Štáty ako Nórsko, Saudská Arábia či Kuvajt nie sú ochotné míňať všetky príjmy z čierneho zlata na terajšie výdavky, preto prostredníctvom investičných fondov smerujú skôr na budúcu prosperitu krajiny. Podobný fond má napríklad aj Rusko, aktuálne však z neho čerpá prostriedky na dofinancovanie deravého rozpočtu a Putinovej vojenskej invázie na Ukrajinu.
