oPeniazoch.sk
Redakcia
Na Slovensku je tradíciou, že jedna vláda dáva za vinu zrejme všetko tej predošlej. Inak tomu nie je ani v prípade verejných financií, ktoré sa aktuálne ocitli v nelichotivom stave. Slováci si tak budú musieť prejsť bolestivou konsolidáciou za miliardy eur. Kto ale teda za rozvrátený rozpočet na Slovensku môže? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa na to pozrela cez dáta a jasne pomenovala dôvody.
Zhoršovanie stavu slovenských verejných financií zďaleka nie je len otázkou posledných štyroch rokov, ako sa to snažia niektorí politici vykresľovať. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť totiž zhoršenie stavu verejných financií môžeme pozorovať už od roku 2015. Nie je teda zďaleka pravdou, že za súčasný stav môže len jedna jediná vláda.
„Je teda možné povedať, že istú zodpovedňosť nesú včetky predchádzajúce vlády a poslanci, ktorí podporovali legislatívu zhoršujúcu stav verejných financií za poslednú dekádu,“ uvádza vo svojom komentári rozpočtová rada. Ako však pripomína, netreba zabúdať ani na to, že časť zhoršenia stavu verejných financií za poslednú dekádu možno pripísať aj externým faktorom a šokom mimo kontroly vlády a poslancov. Hovoria najmä o pandémii koronavírusu a bezpečnostnej a energetickej kríze.
Vlády v ktorom volebnom období za poslednú dekádu podľa vás najviac prispeli k aktuálnemu rozvratu verejných financií?
Samotná rada pritom sleduje a vyhodnucuje takzvaný ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Práve ten má Slovákov informovať o tom, ako sú na tom v súčasnosti naše verejné financie a čo možno očakávať do budúcnosti. Pri jeho zhoršovaní sa dá teda celkom dobre odhadnúť, že o pár rokov sa tvrdej konsolidácii ako dnes zrejme nevyhneme.
Čo hovoria čísla?
Čo teda hovorí tento ukazovateľ? Podľa rozpočtovej rady ukazuje predovšetkým dve vlny výrazhného zhoršovania udržateľnosti našeho rozpočtu. „Najvýraznejšie zhoršenie začalo od roku 2018, kedy sa verejné financie výrazne odchýlili od trajektórie smerujúcej k vyrovnanému rozpočtu, vrátane výraznej odchýlky v samotných výdavkoch,“ tvrdí rada. Dôvodom bol vtedy najmä vysoký rast výdavkov na mzdy vo verejnej správe a v zdravotníctve.
Najvýraznejšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti v tejto vlne však prišlo v roku 2019. Okrem nedisciplinovanej rozpočtovej politiky sa vtedy prejavili najmä opatrenia výrazne oslabujúce finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Odstránil sa automat veku odchodu do dôchodku či sa zvýšil minimálny dôchodok. To však nebolo všetko. Isto si spomínate na narýchlo zavedený 13. dôchodok tesne pred voľbami vo februári 2020. Jeho vplyvy neboli kryté v rozpočte a zvyšovali našu rozpočtovú sekeru na 2,3 percenta HDP ešte pred vypuknutím pandémie.
Druhá vlna zhoršenia dlhodobej udržateľnosti našich spoločných verejných zdrojov prišla po voľbách v roku 2020. Vývoj vtedy podľa rozpočtovej rady poznačila pandémia a najmä začiatkom roka 2022 aj ruská agresia na Ukrajine. Tieto faktory vyvolali výrazné opatrenia v oblasti sociálnej a rodinnj politiky, ktoré však boli prijaté bez trvalého finančného krytia. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa následne zvýšil z 5,2 percenta HDP v roku 2020 na odhadovaných 6,9 percenta HDP v čase volieb v septembri minulého roka.
