Konsolidáciou je trvalé zlepšenie: Dočasné opatrenia sa nepočítajú, uviedol Tóth

Konsolidáciou verejných financií je trvalé zlepšenie ich stavu. Je preto potrebné rozlišovať medzi opatreniami, ktoré sú trvalé a ktoré sú len dočasné. Upozornil na to vo štvrtok na stretnutí s novinármi predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.

„My sa najprv musíme detailne pozrieť na opatrenia, na vývoj, aký predpokladáme, že nastane v tých verejných financiách a na základe toho očistíme opatrenia o tie, ktoré majú trvalý vplyv a tie, ktoré sú len dočasné. Najdôležitejšie sú opatrenia, ktoré trvalo zlepšujú verejné financie,“ zdôraznil.

Vláda v rámci tzv. lex konsolidácia komunikovala konsolidačné opatrenia aj dodatočné výdavky so sumárnym pozitívnym vplyvom na deficit vo výške 902 miliónov eur alebo 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), vyčíslila RRZ vo svojom prvom hodnotení vládneho návrhu rozpočtu na roky 2024 až 2026.

Niektoré z týchto opatrení sa však nepremietajú do tzv. štrukturálneho deficitu, lebo majú iba dočasný vplyv. Celkové trvalé zlepšenie štrukturálneho deficitu vplyvom doteraz predstavených opatrení tak podľa rady predstavuje iba 190 miliónov eur alebo 0,1 % HDP.

Trvalé zvyšovanie daní

Šéf RRZ priblížil, že medzi opatrenia zlepšujúce stav verejných financií patrí napríklad trvalé zvyšovanie daní alebo trvalé znižovanie výdavkov. „Čo však takýmto opatrením nie je, sú napríklad zmeny v druhom pilieri, ktoré síce na jednej strane znamenajú vyššie príjmy pre Sociálnu poisťovňu, ale ona bude mať aj v budúcnosti vyššie výdavky na dôchodky,“ vysvetlil Tóth.

Predložený rozpočet podľa použitej metodiky dlhodobú udržateľnosť nezlepšuje a ponecháva ju v zóne vysokého rizika.„Vláda si sama veľmi skomplikovala situáciu tým, že na jednej strane prijala relatívne značné príjmové opatrenia, ale v rovnakom čase aj výrazne trvalo navýšila výdavky. Bez tohto trvalého navýšenia výdavkov by zrejme tie prijaté opatrenia boli dostačujúce,“ doplnil Tóth.

Návrh nespĺňa platné výdavkové limity

Zároveň pripomenul, že návrh rozpočtu nespĺňa platné výdavkové limity, ktoré boli schválené ešte vo februári tohto roka. Je to však pochopiteľné, keďže tieto limity nepočítali so všetkými legislatívnymi zmenami, ku ktorým od februára došlo. Predseda RRZ avizoval, že rada tento týždeň pošle do parlamentu nový prepočet limitov, ktoré budú vyššie a je preto aj v záujme vlády, aby boli schválené. Následne sa však nimi musí riadiť a ak to bude potrebné, prepracovať aj návrh rozpočtu, podčiarkol Tóth.

„Ak by buď limity neexistovali žiadne alebo rozpočet by nespĺňal ani tie nové limity, tak by to mohlo byť vyhodnotené, že ten míľnik plánu obnovy nebol splnený,“ upozornil šéf fiškálnej rady. Na opakované porušovanie výdavkových limitov myslí podľa neho aj legislatíva. Ak by k tomu došlo dva roky po sebe v objeme najmenej jedného percenta HDP, sankciou je hlasovanie o dôvere vláde.

RRZ vo svojom hodnotení upozorňuje aj na podľa nej nesprávne vyčíslenie deficitu verejných financií v rokoch 2023 a 2024. V návrhu rozpočtu sa pre rok 2024 rozpočtuje schodok 7,8 miliardy eur (6 % HDP), pričom sa vychádza z odhadovaného deficitu v roku 2023 vo výške 7,9 miliardy eur (6,5 % HDP). „Vykazovaný medziročný pokles deficitu v rozpočte je v plnej miere tvorený nižšími nákladmi na energetické kompenzácie, pričom závisí na predpoklade o započítaní časti EÚ refundácií energopomoci do roku 2024, ktorý je podľa nás metodicky nesprávny,“ upozornila rada.

V prípade započítania refundácie z eurofondov na tento účel v plnej miere v roku 2023 by bol rozpočtovaný deficit v budúcom roku podľa RRZ naopak vyšší. Medziročne by vzrástol o 900 miliónov eur, a to zo 7,4 miliardy eur (6,1 % HDP) v roku 2023 na 8,3 miliardy eur v roku 2024 (6,4 % HDP).

Viac o téme: financie , hrubý domáci produkt HDP , Ján Tóth , limit , opatrenia , Rada pre rozpočtovú zodpovednosť RRZ

Súvisiace články

Aktuálne správy