oPeniazoch.sk, Redakcia
Platba v hotovosti zakotvená v Ústave Slovenskej republiky je už len krok od definitívneho schválenia. Dočkať sa ho mohla už vo štvrtok popoludní, poslanci sa však po chaose v parlamente rozhodli schôdzu predčasne ukončiť a všetky body presunúť na jún. Návrh ústavného zákona bol už pritom prerokovaný aj v druhom čítaní a čakalo ho už iba finálne hlasovanie. S veľkou pravdepodobnosťou by napokon aj prešiel.
Právo na platbu v hotovosti má podľa návrhu poslancov z hnutia Sme rodina pribudnúť do Ústavy Slovenskej republiky už k 1. júlu tohto roka. Či sa tak stane, si budeme musieť minimálne do júna počkať. Definitívne hlasovanie o návrhu bolo na programe vo štvrtok popoludní, po chaose s presúvaním, odkladaním a pridávaním nových bodov do rokovania poslanci napokon odhlasovali, že radšej schôdzu predčasne ukončia a všetky neprerokované body presunú na júnové rokovanie parlamentu.
Štvrtková parlamentná debata o tomto bode však stihla ukázať, čo je skutočným dôvodom jeho predloženia. V dôvodovej správe jeho predkladatelia argumentujú, že prípadné zrušenie hotovosti v budúcnosti by výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok, ktoré organizujú. „Netreba zabúdať aj na fakt, že zachovanie práva na hotovosť je významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti našej mladšej generácie,“ uvádzajú v návrhu.
Je podľa vás potrebné chrániť platby v hotovosti v Ústave SR?
Z diskusie v parlamente však vyplynulo, že hlavným dôvodom tohto legislatívneho kroku sú iniciatívy Európskej centrálnej banky smerujúce k zavedeniu digitálneho eura. Podporovatelia návrhu sú totiž presvedčení, že tento proces vyústi do zrušenia hotovostného systému v eurozóne.
„Čítame správy, vidíme jednotlivé kroky zo strany Európskej komisie, Európskej centrálnej banky, že otázka prípravy a prijatia digitálneho eura je v pláne a robí sa na ňom,“ povedal vo štvrtok v parlamente jeden z predkladateľov návrhu Miloš Svrček zo Sme rodina.
Rovnaký názor zdieľa aj poslanec za stranu Sloboda a solidarita a šéf finančného parlamentného výboru Marián Viskupič. Spustenie digitálneho eura pritom možno podľa jeho slov očakávať v rozmedzí rokov 2025 až 2027. Celý projekt digitálneho eura by sa podľa neho mal z prípravnej do realizačnej fázy preklopiť už túto jeseň.
Hrozí postupný zánik hotovosti?
„Nemá zmysel, aby digitálne euro fungovalo ako alternatíva k hotovosti, pretože tam jeho výhody, o ktorých hovorí Európska únia, strácajú zmysel. Preto je myslím naivné podporovať digitálne euro a zároveň žiadať zachovanie hotovosti,“ povedal Viskupič s tým, že zavedenie digitálnej euromeny sa síce možno bude spočiatku predávať ako alternatíva k hotovosti, skôr či neskôr by to však k zrušeniu hotovosti viedlo.
Táto iniciatíva Európskej centrálnej banky môže pritom podľa neho priniesť celý rad ďalších komplikácií. Jednou z nich by bola absolútna strata súkromia, keďže všetky finančné toky, vrátane všetkých nákupov ľudí, by boli jednoducho vystopovateľné. „Digitálne euro treba jasne odmietnuť, pretože som presvedčený, že je to riešenie, z ktorého fakt číhajú len problémy. Platba v hotovosti musí byť zachovaná,“ doplnil Viskupič.
Samotná Európska centrálna banka pritom digitálne euro opisuje ako elektronický platobný prostriedok, ktorý by mohol používať ktokoľvek v eurozóne. „Bolo by bezpečné a praktické, podobne ako dnes hotovosť. Ako peniaze centrálnej banky vydávané Európskou centrálnou bankou by sa líšilo od „súkromných peňazí“. Digitálnym eurom by ste však mohli platiť aj prostredníctvom platobnej karty alebo telefónnej aplikácie,“ uvádza sa na webe centrálnej banky.
Digitálne euro by pritom malo podľa centrálnej banky priniesť viacero výhod, detaily však zatiaľ nezverejnila. Tvrdí, že ich naplno ukáže až konečný návrh. „Už v tomto štádiu je jasné, že digitálne euro by malo byť prístupné, spoľahlivé, bezpečné, efektívne a v súlade s právnymi predpismi. Zároveň by sme zabezpečili maximálnu úroveň ochrany súkromia,“ dodáva Európska centrálna banka.
Čo hovorí o digitálnom eure Európska centrálna banka?
Nahradilo by digitálne euro hotovosť?
Nie, digitálne euro by nebolo zavedené namiesto hotovosti, ale ako jej doplnok. Hotovosť bude v eurozóne dostupná aj naďalej. Digitálne euro by fungovalo popri hotovosti ako odpoveď na rastúci dopyt spotrebiteľov po rýchlych a bezpečných možnostiach digitálnych platieb.
Ako by vydanie digitálneho eura ovplyvnilo bankový sektor?
Digitálne euro by nemalo mať na finančný sektor negatívny vplyv. Budeme preto prihliadať na tieto požiadavky: i) digitálne euro by sa malo používať predovšetkým ako platobný prostriedok a nemalo by sa stať nástrojom finančných investícií, a ii) na správe digitálneho eura by sa mali podieľať sprostredkovatelia podliehajúci dohľadu.
Bolo by digitálne euro alternatívnou menou v rámci Eurosystému?
Nie, digitálne euro by bolo len ďalším spôsobom, ako v Európe platiť eurom – našou jednotnou menou. Dalo by sa priamo meniť za bankovky. Digitálne euro by bolo odpoveďou na rastúci záujem občanov a podnikov o digitálne platby.
Aké údaje plánujete pri platbách v digitálnych eurách spracovávať? Budete môcť sledovať platobné zvyklosti ľudí a informovať o nich štátne orgány a iné verejné inštitúcie?
Eurosystém nemá záujem zbierať platobné údaje jednotlivých používateľov, sledovať ich platobné zvyklosti ani tieto údaje poskytovať štátnym orgánom či iným verejným inštitúciám.
Ľudia budú môcť digitálnymi eurami platiť bez toho, aby k ich údajom mali prístup tretie strany, s výnimkou údajov požadovaných na prevenciu nezákonných činností.
V záujme zachovania dôvernosti platieb by bola nevyhnutná ochrana rôznych druhov údajov: totožnosti používateľov, údajov o jednotlivých platbách (napr. o výške platieb) a metaúdajov súvisiacich s transakciami (napr. IP adries zariadení používaných pri transakcii).
Na získanie prvotného prístupu k službám spojeným s digitálnym eurom sa používatelia pravdepodobne budú musieť najskôr identifikovať, no pri uskutočňovaní platieb bude možné zachovať rôzne stupne ochrany súkromia.
Vysoká úroveň ochrany súkromia by sa dala podporiť aj inými spôsobmi. Totožnosť používateľov by napríklad mohla byť evidovaná oddelene od platobných údajov, pričom k týmto informáciám by mohli získať prístup len finančné spravodajské jednotky v rámci jasne vymedzeného právneho rámca s cieľom identifikovať odosielateľa a príjemcu platby v prípade podozrenia z páchania trestnej činnosti.
Zdroj: ECB
