oPeniazoch.sk, Redakcia
Už je to zhruba dekáda, kedy najväčšie svetové ekonomiky ohlásili boj proti daňovým únikom nadnárodných korporácií do daňových rajov. Očakávaný výsledok sa však nedostavil, situácia sa naopak ešte zhoršila. V daňových rajoch končí čoraz viac peňazí.
V roku 2019 korporácie presunuli do daňových rajov zisky vytvorené mimo krajiny svojho sídla v sume takmer jedného bilióna amerických dolárov, konštatujú vo svojom príspevku na webe The Conversation ekonómovia Ludvig Wier z Univerzity v Kodani a Gabriel Zucman z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Od roku 2015, čo bolo rok predtým, ako sa predstavitelia najväčších svetových ekonomík zhodli na pláne boja proti daňovým únikom, to znamená nárast o viac ako 600 miliárd dolárov.
Výskum spomínaných ekonómov tak preukazuje, že snahy o obmedzenie prelievania ziskov do daňových rajov mali zrejme iba malý dopad. V spomínanom roku 2019 totiž globálne nadnárodné koncerny presunuli do daňových rajov až 37 % ziskov zarobených mimo krajiny svojho sídla, kým v roku 2012 to bolo iba približne 20 %. Podľa prepočtov to zároveň znamenalo, že v roku 2019 odviedli na daniach v krajinách, kde tieto zisky vygenerovali, až o 10 % menej.
Wier a Zucman taktiež vypočítali, že celková daňová strata krajín, z ktorých sa tieto zisky odlievali, dosiahla v roku 2019 až 250 miliárd amerických dolárov. O takmer polovicu z tejto sumy sa postarali americké korporácie, nasledovali firmy zo Spojeného kráľovstva a Nemecka.
Uspeje projekt minimálnej globálnej dane?
Doteraz sa pritom svet ako celok snažil s odlievaním ziskov do daňových rajov bojovať najmä znižovaním firemných daní. Výsledkom toho je, že za posledných 40 rokov globálna efektívna sadzba dane z príjmu právnických osôb klesla z 23 % na 17 %.
Ukazuje sa však, že hlavnou príčinou daňových únikov sú predovšetkým stimuly v daňových rajoch, teda veľkorysé sadzby v niektorých krajinách. Riešením problému by pritom mohla byť globálna minimálna sadzba dane z príjmu právnických osôb. „Problém presúvania ziskov by podľa nášho odhadu do značnej miery zmizol, keďže daňové raje by jednoducho prestali existovať,“ uvádzajú ekonómovia.
A práve to je cesta, ktorou sa aktuálne štáty snažia uberať. Zavedenie minimálnej dane na úrovni 15 % podpísalo v roku 2021 viac ako 130 krajín, pričom v EÚ, Spojenom kráľovstve, Japonsku, Indonézii a ďalších krajinách má začať platiť v roku 2024. Zaujímavosťou však je, že administratíva amerického prezidenta Joe Bidena, ktorá bola lídrom tejto medzinárodnej iniciatívy, nedokázala legislatívu presadiť cez vlastný Kongres.
