oPeniazoch.sk, Redakcia/ČTK
Európska centrálna banka napriek otrasom na bankovom trhu pokračuje v rýchlom sprísňovaní menovej politiky.
Rada Guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) vo štvrtok rozhodla o zvýšení základných úrokových sadzieb o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií sa tak s účinnosťou od 22. marca zvyšuje na 3,50 %, jednodňových refinančných operácií na 3,75 % a jednodňových sterilizačných operácií na 3 %.
Centrálna banka svoje aktuálne rozhodnutie zvýšiť úroky odôvodňuje predovšetkým pretrvávajúcou vysokou infláciou. "Inflácia má podľa projekcií zostať príliš vysoká príliš dlho. Rada guvernérov sa preto dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov, v súlade so svojím odhodlaním zabezpečiť včasný návrat inflácie na úroveň strednodobého cieľa 2 %," uvádza ECB vo svojom vyhlásení po štvrtkovom rokovaní Rady guvernérov.
Aký bude ďalší postup pri nastavovaní menovej politiky však zostáva nateraz otázne. Samotná banka totiž hovorí, že kvôli zvýšenej úrovni neistoty bude prijímať budúce rozhodnutia o sadzbách na základe aktuálnych údajov. "Rada guvernérov pozorne sleduje aktuálne napätie na trhu a v prípade potreby je pripravená prijať opatrenia na zachovanie cenovej a finančnej stability v eurozóne," píše sa vo vyhlásení.
ECB: Máme dostatok nástrojov na podporu finančného systému
Bankový sektor eurozóny je podľa ECB odolný vďaka silným kapitálovým a likvidným pozíciám. Napriek tomu ubezpečuje, že má dostatočné nástroje na zabezpečenie prípadnej likvidity na podporu finančného systému eurozóny.
Centrálna banka pripúšťa, že aktuálne napätie na finančnom trhu je ďalším zdrojom neistoty, s ktorým treba kalkulovať pri nových prognózach ekonomického vývoja. "Už pred vznikom aktuálnej situácie boli základné projekcie vývoja celkovej inflácie upravené nadol, najmä v dôsledku nižšieho než doteraz očakávaného príspevku cien energií," komentuje očakávaný vývoj banka.
Základné cenové tlaky však naďalej zostávajú výrazné. Inflácia bez cien energií a potravín by mala v tomto roku dosiahnuť 4,6 %, čo je podľa ECB nad pôvodnými predikciami.
Šieste zvyšovanie úrokov v poradí
Rada guvernérov zvýšila sadzby šiestykrát po sebe. Depozitná sadzba sa zvýšila tiež o pol bodu a je na troch percentách. Dostala sa tak najvyššie od konca roka 2008. ECB sa domnieva, že miera inflácie bude presahovať jej cieľové dve percentá aj v priebehu roka 2025.
ECB začala zvyšovanie úrokov vlani v júli. Základnú sadzbu vtedy zvýšila z rekordného minima nula percent, na ktorom ju držala od roku 2016. V septembri a októbri potom základný úrok zvýšila o 0,75 percentuálneho bodu. V decembri sa tempo rastu po prvý raz spomalilo na 0,5 percentuálneho bodu, keďže sa domnievala, že inflácia je blízko vrcholu.
Mnohí ekonómovia očakávali, že ECB bude v prudkom zvyšovaní úrokov pokračovať, a to napriek neistote v bankovom sektore po krachu dvoch amerických bánk a napriek obavám o veľkú švajčiarsku banku Credit Suisse.
Inflačný cieľ zatiaľ v nedohľadne
V strednodobom horizonte ECB usiluje o to, aby sa miera inflácie v eurozóne pohybovala okolo dvoch percent. Táto hodnota sa jej ale už mesiace vzďaľuje. Inflácia v eurozóne síce spomaľuje, vo februári ale podľa rýchleho odhadu štatistického úradu Eurostat predstavovala 8,5 percenta a bola vyššia, ako sa čakalo.
Naopak americká centrálna banka (Fed) začiatkom februára podľa očakávania rozsah zvyšovania úrokov zmiernila. Základnú úrokovú sadzbu zvýšila o štvrť percentuálneho bodu do pásma 4,50 až 4,75 percenta. Sadzba je tak najvyššia od októbra 2007. Fed bude o nastavení sadzieb rozhodovať budúci týždeň.
