
Export
Treťou časťou sankcií je zákaz vývozu niektorých tovarov a služieb z EÚ do Ruska. Ide o tovary, ktoré by mohli byť využité na výrobu zbraní priamo (chemikálie, vyspelá elektronika, optika), alebo nepriamo (obrábacie stroje, ale aj cement a podobne). Okrem toho sankcie dopadajú na tovary, ktoré slúžia energetickému priemyslu (pumpy, turbíny) s cieľom znížiť príjmy ruského štátu, a na niektoré luxusné tovary s cieľom strpčiť život ruskej oligarchii. Sankcie aktuálne pokrývajú obchod v potenciálnej hodnote 48 miliárd eur, pričom v roku 2021 štáty EÚ vyviezli do Ruska tovar v hodnote 257 miliárd eur. Sankcie uvalené po februári 2022 na export tak zasahujú necelých 20 % dovtedajšieho vývozu.
A aký je vývoj slovenských exportov? V roku 2021 vyviezlo Slovensko do Ruska tovar v hodnote 1,75 miliardy eur, čo bolo zhruba 2 % celkového slovenského exportu. Z veľkej časti išlo o autá a ich súčiastky (54 %), zvyšok tvorili najmä stroje a elektronika (23 %). V roku 2023 sa do Ruska vyviezol zo Slovenska tovar za 370 miliónov eur, čo bolo 0,35 % celkových slovenských exportov. Pokles vývozu do Ruska dosiahol 1,4 miliardy eur, čo sa rovná 1,4 % celkových exportov.
Vplyv sankcií na obchod je limitovaný
„Slovenský vývoz do Ruska v porovnaní s EÚ hral tretie husle už pred rokom 2014 a odvtedy klesal. Zďaleka nie všetok pokles exportu za posledných 10 rokov je pritom možné pripísať sankciám. Mnohé spoločnosti sa dobrovoľne rozhodli ukončiť export a opustiť ruský trh z ekonomických, bezpečnostných alebo morálnych dôvodov,“ upozorňuje INESS.
Dopady sankcií na slovenskú ekonomiku z pohľadu obchodu sú preto opäť limitované. Negatívne mohli postihnúť malú skupinu firiem, pre ktoré bolo Rusko pred rokom 2022 významným partnerom, no z pohľadu celkových slovenských exportov ide podľa analytikov INESS o pokles menej než 2 %.
Ako je to so sankciami v oblasti energetiky a aké sú celkové dopady sankcií na Slovensko? Pokračujte v čítaní na ďalšej strane.
2 / 4