Svet sa rýchlo mení a jedným z najvýraznejších trendov v rozvinutých krajinách je starnutie populácie. Počet ľudí nad 65 rokov by sa mal do roku 2050 takmer zdvojnásobiť, čo bude mať obrovský dopad na dôchodkové systémy. Mnohé krajiny čelia rastúcemu tlaku na reformy, aby dokázali financovať dôchodky v starnúcej spoločnosti.
Niektoré štáty sa s týmito výzvami vyrovnali lepšie, iné naopak bojujú s narastajúcimi problémami. Príkladom úspechu je Japonsko, ktoré sa z takmer neudržateľného systému dostalo na špičku svetového rebríčka. Naopak, Slovensko síce zlepšilo svoju pozíciu vďaka reformám, no stále potrebuje ďalšie zmeny, najmä v oblasti kapitalizačného piliera. Ten je známy predovšetkým ako druhý pilier.
Ako fungujú dôchodkové systémy vo svete?
Dôchodkové systémy sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Allianz vo svojej globálnej správe o dôchodkoch 2025 analyzuje 71 dôchodkových systémov sveta, pričom sa zameriava na tri hlavné faktory:
- demografické a fiškálne podmienky – aká je veková štruktúra populácie a aký je podiel ekonomicky aktívnych osôb voči dôchodcom,
- udržateľnosť systému – či je dôchodkový systém finančne stabilný a aké má zdroje financovania,
- primeranosť dôchodkov – či poskytuje dostatočné príjmy pre dôchodcov, aby si udržali životný štandard.
Do úvahy sa berie celkovo 40 parametrov. Priemerné skóre krajín je 3,7, takže v porovnaní so správou z roku 2023 (skóre 3,6) ide o mierne zhoršenie. Veľké rozdiely sú aj medzi jednotlivými krajinami. Kým Dánsko, Holandsko či Švédsko sú výrazne pod skóre 3, posledná krajina v rebríčku Srí Lanka dosiahla skóre 5. Väčšie problémy má napríklad aj Poľsko, Malajzia, Kolumbia či Nigéria, kde je systém buď finančne neudržateľný, alebo neposkytuje dostatočné dôchodky.
Ako sa Japonsko vyšvihlo tak vysoko?
Japonsko bolo ešte v roku 2015 na 46. mieste, čo znamenalo, že jeho dôchodkový systém bol jedným z najmenej udržateľných. Za desať rokov však dokázalo situáciu výrazne zlepšiť a v roku 2025 je už štvrtým najlepším na svete.
Čo Japonci urobili inak?
- zvýšili vek odchodu do dôchodku – v Japonsku dnes pracuje až tretina ľudí vo veku 65 – 70 rokov. Očakáva sa, že vek odchodu do dôchodku sa bude ďalej zvyšovať,
- podporili zamestnávanie starších ľudí – zaviedli stimuly pre zamestnávateľov, aby dávali prácu aj ľuďom v dôchodkovom veku,
- zlepšili fiškálnu udržateľnosť systému – prijali reformy, ktoré obmedzili vysoké štátne výdavky na dôchodky,
- podporili individuálne sporenie na dôchodok – posilnili súkromné dôchodkové schémy, čím odľahčili priebežný pilier.
Japonsko dokázalo, že predĺženie pracovnej aktivity a silný kapitalizačný pilier môžu výrazne zlepšiť dôchodkový systém.
Bude musieť aj Slovensko pristúpiť k podobným reformám, ako prijalo Japonsko?
Slovensko: Reformy pomohli, ale treba viac
Slovensko sa za posledné roky v rebríčku Allianz posunulo z 36. miesta (2015) na 27. miesto (2025). Zlepšenie prišlo najmä v oblasti udržateľnosti, kde sa skóre znížilo zo 4,0 na 3,4 (nižšie číslo znamená lepšiu udržateľnosť).
V čom sú naše hlavné nedostatky?
- demografia sa prudko zhoršuje – kým v roku 1978 sa na Slovensku narodilo 100-tisíc detí, v roku 2023 to bolo len 49-tisíc,
- príliš malý podiel zamestnaných seniorov – len 7 % mužov vo veku 65+ pracuje, v Japonsku je to 35 %,
- nízke súkromné úspory na dôchodok – Slováci sa spoliehajú hlavne na štátny dôchodok, čo je rizikové.
„Z výsledkov rebríčka je jasne vidieť, že najlepšie hodnotené systémy sú postavené na silnom kapitalizačnom pilieri, ktorý dokáže znižovať demografické dopady. Úloha prvého piliera v týchto schémach je poskytnúť dôchodcom základný príjem. Veríme, že cestou posilnenia váhy druhého piliera by sa mala vydať aj naša krajina,“ myslí si predseda predstavenstva Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti Miroslav Kotov.
Silnejší druhý pilier by mohol pomôcť, pretože by znížil tlak na štátny dôchodkový systém. Na Slovensku sa k jeho posilneniu už schyľovalo, keď predchádzajúca vláda okrem predvolenej dôchodkovej stratégie zaviedla aj postupné zvyšovanie odvodov do druhého piliera. Toto zvyšovanie však napokon sama odložila a súčasný kabinet ho úplne zrušil a odvody naopak znížil.
Starnutie populácie a nízka pôrodnosť sú ale jasným alarmujúcim ukazovateľom, že ak chce Slovensko zabezpečiť dôstojné dôchodky pre budúce generácie, skôr či neskôr sa musí vydať podobou cestou ako Japonsko.
