Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne, a teda aj na Slovensku, zrejme stále nenarazilo na svoj koniec. Hoci ekonomická aktivita v regióne slabne a inflácia postupne klesá, všetko naznačuje tomu, že Európska centrálna banka na svojom štvrtkovom zasadnutí opäť zvýši základné úrokové sadzby. Otázku úrokových sadzieb bude počas tohto týždňa riešiť aj americký Federálny rezervný systém.
Inflácia v eurozóne pomaly klesá a počas minulého mesiaca sa dostala na úroveň 5,5 percenta. Ide tak o razantné zníženie z októbra minulého roku, kedy boli zaznamenané maximálne hodnoty na desiatimi percentami. No aj naďalej sa však inflácia nachádza vysoko nad želaným dvojpercentným cieľom. Európska centrálna banka tak pravdepodobne opäť zvýši základné úrokové sadzby už počas tohto týždňa. Aktuálna výška úrokov v eurozóne pri hlavných refinančných operáciách je 4 percentá, pri jednodňových refinančných operáciách je to 4,25 percenta.
Ďalšie zvyšovanie naznačila šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová už počas júnového zasadnutia, kedy sa základné sadzby zvýšili o 25 bázických bodov. Podobné navýšenie očakávajú analytici aj tento štvrtok. Nahrávajú tomu aj vyjadrenia šéfa Nemeckej národnej banky Joachima Nagela, uvádza francúzska rozhlasová stanica RFI.
„Prakticky každý očakáva nárast o 0,25 percentuálneho bodu,“ uviedol Nagel počas minulého týždňa pre nemeckú mediálnu skupinu RND. Aké rozhodnutia však budú nasledovať v ďalších mesiacoch je možné predikovať iba veľmi ťažko.
Aj napriek tomu, že Európska centrálna banka má v úmysle skrotiť infláciu čo najskôr, so sprísňovaním menovej politiky musí byť opatrná. Výkonnosť ekonomiky eurozóny je totiž momentálne nízka. Eurozóna sa dokonca na prelome rokov ocitla v technickej recesii keď zaznamenala pokles reálneho HDP v dvoch štvrťrokoch idúcich po sebe.
Skutočnosť, že ekonomická aktivita v eurozóne slabne rýchlejšie, ako sa čakalo, potvrdzujú aj nové dáta z prieskumu organizácie S&P Global. Dopyt v dominantnom sektore služieb sa znížil, zatiaľ čo výroba vo fabrikách v eurozóne klesá najrýchlejšie od začiatku pandémie covidu-19. Každé ďalšie zvýšenie sadzieb pritom znamená opätovné zhoršenie podmienok pre hospodársky rast.
Navýšenie očakávajú aj v USA
Podobne ako v eurozóne sa mierne navýšenie základných úrokových sadzieb očakáva aj v prípade amerického Federálneho rezervného systému. Ten bol v doterajšom sprísňovaní agresívnejší ako Európska centrálna banka a tak sa jeho aktuálne úrokové sadzby nachádzajú v rozmedzí 5 až 5,25 percenta. Na opätovné navýšenie upozorňoval aj guvernér Fedu Jerome Powell, ktorý na konci júna vyhlásil, že sprísňovanie monetárnej politiky nie je na konci.
To aj napriek tomu, že počas júnového zasadnutia sa predstavitelia Fedu rozhodli základné sadzby nezvyšovať. „Inflačné tlaky sú naďalej vysoké a proces znižovania inflácie na 2 percentá má pred sebou ešte dlhú cestu,“ vyjadril sa Powell.
Analytici tak očakávajú, že počas stredajšieho zasadnutia sa Fed rozhodne navýšiť základné úrokové sadzby o 25 bázických bodov, ktoré by sa tak dostali na úroveň 5,25 až 5,5 percenta. Na rozdiel od ECB by júlové sprísňovanie Fedu mohlo byť posledné, pretože agresívnejšími rozhodnutiami sa Fed postaral o rýchlejšie zníženie inflácie. Záležať však bude aj na vývoji miery nezamestnanosti či ďalších makroekonomických ukazovateľoch.
