
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) vo štvrtok popoludní rozhodla už ôsmykrát od polovice minulého roka o znížení úrokových sadzieb. Rovnako ako aj v apríli pristúpila k úprave o štvrť percentuálneho bodu.
Európska centrálna banka (ECB) začala cyklus zvyšovania úrokových sadzieb ešte v júli 2022. Jej hlavným cieľom bolo dostať pod kontrolu zrýchľujúcu sa infláciu. To sa jej aj postupne darí a zhruba od polovice minulého roka už sadzby znižuje. Aj aktuálny krok smerom k uvoľneniu menovej politiky by mal podporiť hospodársky rast eurozóny.
Po rozhodnutí ECB tak sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie klesne na úroveň 2,0 %. Sadzba pre hlavné refinančné operácie sa zníži na úroveň 2,15 % a nová sadzba pre jednodňové refinančné operácie bude na úrovni 2,4 %.
Tlačová konferencia po rokovaní Rady guvernérov ECB (naživo 5. júna 2025 o 14:45):
Od úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky sa pritom odvíjajú aj úroky, ktoré platia z úverov obyvatelia krajín eurozóny. Či však bude pokračovať zlacňovanie úverov na Slovensku, vrátane hypoték, v doterajšom tempe, je v súčasnosti otázne. Základné úrokové sadzby centrálnej banky sú totiž síce dôležitý, ale nie jediný faktor, ktorý má na to vplyv. Tým druhým významným je aj napríklad úročenie štátnych dlhopisov.
Bude ECB pokračovať v ďalšom znižovaní úrokových sadzieb?
Aktuálne rozhodnutie znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej Rada guvernérov riadi nastavenie menovej politiky – vychádza z aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.
Inflácia sa momentálne podľa guvernérov centrálnych bánk eurozóny už nachádza v blízkosti stanoveného cieľa 2 % v strednodobom horizonte.
Podľa základného scenára najnovších projekcií odborníkov eurosystému má celková inflácia podľa všetkého dosiahnuť v priemere 2,0 % v roku 2025, 1,6 % v roku 2026 a 2,0 % v roku 2027. Zníženie hodnôt v porovnaní s marcovými projekciami – o 0,3 percentuálneho bodu na rok 2025 i 2026 – odráža podľa bankárov predovšetkým nižšie predpokladané ceny energií a silnejšie euro.
Rast reálneho HDP by mal podľa odborníkov ECB dosiahnuť v priemere 0,9 % v roku 2025, 1,1 % v roku 2026 a 1,3 % v roku 2027. „Nezmenená projekcia hospodárskeho rastu na rok 2025 odráža oproti očakávaniam silnejší prvý štvrťrok v spojení so slabšími vyhliadkami na zvyšok roka,“ uvádza Rada guvernérov.
Guvernéri centrálnych bánk eurozóny sú zároveň odhodlaní zabezpečiť trvalé ustálenie inflácie na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. „Predovšetkým za súčasných podmienok výnimočnej neistoty sa pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky bude riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia bude prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Rozhodnutia Rady guvernérov o úrokových sadzbách budú vychádzať z jej hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Rada guvernérov sa vopred nezaväzuje k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb,“ uvádzajú guvernéri v zverejnenom stanovisku.