oPeniazoch.sk, Redakcia
Už sú to štyri roky, čo na Slovensku uzreli svetlo sveta rekreačné poukazy. Projekt pretlačený vtedajším predsedom Národnej rady SR a lídrom SNS Andrejom Dankom pritom na jednej strane čelil vlne kritiky, na druhej strane mal aj svojich obhajcov. Čo skutočne ich zavedenie sektoru ubytovania na Slovensku prinieslo? Na to, ako aj na vplyv zníženej dane z pridanej hodnoty na ubytovacie služby, sa pozreli analytici Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR.
Rekreačné poukazy, ako aj znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na ubytovanie, sa zaviedli v roku 2019. Cieľom bolo zvýšiť záujem domácich turistov o dovolenku na Slovensku. Rekreačný poukaz poskytuje zamestnávateľ vo výške 55 percent oprávnených výdavkov na pobyt, maximálne však 275 eur za celý rok.
Povinnosť poskytnúť ho vzniká na základe žiadosti zo strany zamestnanca firmám, ktoré zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Nárok zamestnancovi vzniká len za predpokladu, že u zamestnávateľa pracuje najmenej dva roky a prenocovanie trvalo minimálne dve noci. Pre zamestnávateľov s menším počtom zamestnancov je poskytovanie príspevku dobrovoľné. Rekreačný poukaz je pre zamestnávateľov aj zamestnancov oslobodený od daní a odvodov.
Pobyty pre 200 tisíc zamestnancov
Dáta z daňových priznaní a hlásení pritom podľa IFP ukázali, že rekreačné poukazy využívalo od zavedenia v priemere cez 200 tisíc zamestnancov ročne. Štátnu kasu to na výpadku daňových príjmov stálo necelých 30 miliónov eur za rok. Z povinne zapojených firiem vypláca aspoň jednému zamestnancovi rekreačný poukaz až 86 percent z nich. Do dobrovoľnej schémy menších firiem sa zapojili len 3 percentá zamestnávateľov.
Sú podľa vás rekreačné poukazy správnou formou podpory cestovného ruchu na Slovensku?
Sektor ubytovania rovnako od roku 2019 okrem rekreačných poukazov štát podporuje aj zníženou sadzbou DPH vo výške 10 percent. Opatrenie zahŕňa hotelové a turistické ubytovanie, kempy, internáty a iné ubytovne. Zníženej sadzbe však podliehajú aj všetky bezprostredne súvisiace služby, vrátane parkovania či stravovania. Celkový negatívny dopad zníženia dane predstavuje rovnako zhruba 30 miliónov eur.
Nárast domácich turistov o desatinu
Analytici IFP pritom analyzovali vplyv týchto opatrení na rôznych modeloch. Celkovo im pritom vyšlo, že zvýšená podpora domáceho cestovného ruchu sa skutočne prejavila na náraste počtu slovenských turistov v ubytovacích zariadeniach. Počet registrovaných prenocovaní sa zvýšil približne o 10 percent, čo by znamenalo nárast o 1 milión dodatočných prenocovaní.
Faktom je však aj to, že nárast turistickej aktivity sa výraznejšie na celkových podmienkach panujúcich v sektore cestovného ruchu neprejavil. „Takto zvýšená turistická aktivita síce zvýšila tržby a rovnakým dielom aj náklady, no nezmenila však ziskovosť firiem ani vývoj zamestnanosti či miezd v sektore,“ uviedli analytici inštitútu.
Nižšia daň nižšie ceny nepriniesla
Rovnako sa ani zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty neprejavilo na priaznivejších cenách pre spotrebiteľov. „Čo sa týka zníženej sadzby DPH na ubytovanie, naše výsledky ako aj empirický výskum naznačujú, že k poklesu konečných cien po znížení DPH nedochádza alebo dochádza len čiastočne. A to napriek tomu, že sa nižšia cena pre zákazníkov často uvádza ako zamýšľaný cieľ opatrenia,“ dodáva IFP.
Zaujímavý je pritom aj vývoj využívania rekreačných poukazov. Kým v roku ich zavedenia ich využilo 233 tisíc zamestnancov, v roku 2020 to bolo 215 tisíc zamestnancov a v roku 2021 už len 197 tisíc zamestnancov. Hoci je fakt, že práve toto obdobie v turizme výrazným spôsobom poznačila pandémia covid-19, práve tá mohla na druhej strane slovenskému cestovnému ruchu paradoxne aj čosi pomôcť. „Počas letných mesiacov, keď boli z dôvodu protipandemických opatrení dovolenky v zahraničí výrazne obmedzené, sa mohli turisti vo väčšej miere rozhodnúť tráviť dovolenky na Slovensku,“ konštatujú analytici IFP.
