Druhý pilier na Slovensku bol v posledných rokoch predmetom skúmania z pohľadu správania investorov. Nedávna štúdia analyzovala viacero faktorov, ktoré vplývajú na investičné rozhodnutia. Výsledky odhalili dôležité vzorce správania, ktoré môžu mať vplyv na budúcnosť dôchodkového systému.
Od roku 2012 do roku 2023 boli všetci investori v druhom pilieri automaticky zaradení do konzervatívneho dlhopisového fondu. Táto stratégia síce ponúkala nižšie riziko, no zároveň nebola optimálna pre dlhodobý rast úspor väčšiny investorov. Napriek tomu, že investori mali možnosť prejsť na iné investičné stratégie s vyšším potenciálnym výnosom, väčšina z nich zostala pri pôvodnej stratégii. Cieľom výskumu teda bolo zistiť, prečo mnohí Slováci nemenili svoju investičnú stratégiu, a aké faktory k tomu prispievajú.
Na túto problematiku sa zamerala štúdia, ktorá skúmala, ako osobnostné črty, sociodemografické faktory a ekonomické podmienky ovplyvňujú rizikovú averziu a neochotu investorov meniť predvolenú investičnú stratégiu. Výskum prebiehal na vzorke 100 respondentov z ekonomicky aktívnej populácie do 50 rokov, pričom údaje boli zhromaždené prieskumnou agentúrou MNFORCE.
Aké sú teda hlavné zistenia výskumu?
Silná averzia k riziku
Väčšina slovenských investorov v druhom pilieri sa vyznačuje vysokou averziou k riziku. Osobnostné črty, ako je svedomitosť a ústretovosť, sú spojené s vyššou mierou vyhýbania sa riziku. Naopak, otvorenosť voči novým skúsenostiam je spojená s nižšou averziou k riziku a vyššou pravdepodobnosťou výberu dynamickejších investícií.
Pasivita pri zmene investičnej stratégie
Napriek tomu, že odborníci upozorňovali na nízke výnosy konzervatívnych dlhopisových fondov, viac ako 50 percent investorov zostalo pri pôvodnej stratégii. Tento jav je možné vysvetliť tzv. status quo bias – tendenciou držať sa existujúceho nastavenia, aj keď nie je optimálne.
Vplyv vzdelania a výchovy
Investori s vyšším vzdelaním boli menej averzní voči riziku a častejšie volili aktívnejšie investičné stratégie. Respondenti, ktorých rodičia aktívne investovali, boli oveľa pravdepodobnejšie ochotní opustiť predvolenú dlhopisovú stratégiu. Naopak, vyššia úroveň vzdelania matky bola spojená s nižšou pravdepodobnosťou zmeny investičnej stratégie.
Rodové rozdiely v investičnom správaní
Ženy boli výrazne viac naklonené k zachovaniu pôvodnej investičnej stratégie a boli menej ochotné podstupovať riziko v investovaní. Muži mali vyššiu pravdepodobnosť prechodu na iné, dynamickejšie investičné fondy.
Vek a rozhodovanie o investíciách
Starší investori mali väčšiu tendenciu držať sa konzervatívnych stratégií. Tento vzorec je v súlade so všeobecným očakávaním, že staršie osoby sú menej ochotné podstupovať riziko pri investovaní.
Investujete v druhom pilieri do konzervatívneho dlhopisového fondu?
Finančná gramotnosť a rozhodovanie
Hoci by sa dalo predpokladať, že jednotlivci z domácností, kde sa často diskutovalo o financiách, budú robiť lepšie investičné rozhodnutia, výskum prekvapivo ukázal, že títo investori častejšie zostávali v konzervatívnej stratégii. To naznačuje, že bežné diskusie o financiách nemusia nutne viesť k informovanejším investičným rozhodnutiam.
Dôsledky pre dôchodkovú politiku
Výsledky tejto štúdie poukazujú na niekoľko kľúčových oblastí, ktoré môžu byť užitočné pri formovaní politiky dôchodkového systému.
1. Zmena predvolenej investičnej stratégie: V roku 2023 bol zavedený nový model, ktorý vychádza zo životného cyklu investora. Tento prístup môže pomôcť znížiť dopady status quo bias a postupne presúvať investorov do výnosnejších stratégií.
2. Zlepšenie finančného vzdelávania: Keďže finančná gramotnosť je v Slovenskej republike pod priemerom OECD, je dôležité zamerať sa na jej zlepšenie. Lepšie pochopenie investičných možností by mohlo viesť k informovanejším rozhodnutiam a vyšším výnosom pre dôchodcov.
3. Podpora individuálneho poradenstva: Automatické priradenie investorov do konzervatívnych fondov nie je optimálnou stratégiou. Dôchodkový systém by mohol zahŕňať povinné finančné poradenstvo, ktoré by investorov informovalo o lepších možnostiach pre dlhodobý rast ich úspor.
4. Motivácia na prehodnotenie stratégie: Slovenská vláda by mohla zaviesť iniciatívy, ktoré by investorov motivovali k prehodnoteniu svojich investičných rozhodnutí. Napríklad pravidelné notifikácie alebo personalizované odporúčania na základe veku a rizikového profilu.
Štúdia o správaní investorov v druhom pilieri na Slovensku ukázala, že mnoho sporiteľov zostáva pri konzervatívnej investičnej stratégii aj napriek jej nevýhodám. Faktory ako status quo bias, finančná gramotnosť, rodové rozdiely a vplyv rodičov zohrávajú významnú úlohu v investičných rozhodnutiach. Zmeny v dôchodkovom systéme by sa mali zamerať na podporu informovaných rozhodnutí, zvýšenie finančnej gramotnosti a zavedenie efektívnejších predvolených investičných stratégií.
Pasívni sporitelia prišli o tisíce
Výsledky štúdie pritom podporujú aj dáta samotného ministerstva práce a dôchodkových správcovských spoločností. O vplyve presunu sporiteľov do garantovaných fondov a konkrétnych finančných dopadoch sme písali v našom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze. Z dát a prepočtov okrem iného vyplýva, že sporitelia svojou pasivitou prišli aj o tisícky eur na svojich dôchodkových úsporách.
Názorne to môžete vidieť v tabuľke vyššie. Uvádza rozdiely v dôchodkových úsporách sporiteľov, ktorí boli počas sporenia v druhom pilieri konzistentní vo svojej stratégii, teda celý čas využívali tie isté fondy, v porovnaní s pasívnym sporiteľom, ktorý sa nechal presúvať medzi fondmi na základe rozhodnutia vlády.
