oPeniazoch.sk
Redakcia
Vojenskí experti sa domnievajú, že Moskva plánuje letnú ofenzívu na Ukrajine. Existujú však určité faktory, ktoré by mohli Vladimira Putina dotlačiť k mierovým rokovaniam. Ako uvádza portál cnbc.com, ide hlavne o ekonomické a vojenské tlaky bližšie k Moskve. Spomalenie inflácie, pokles priemyselnej výroby a spotrebiteľských výdavkov pritom nasvedčujú tomu, že ruská ekonomika sa spomaľuje.
Ako uvádza spravodajský portál cnbc.com v svojom analytickom článku, Rusko zatiaľ neprejavilo veľký záujem o mierové rokovania s Ukrajinou napriek tomu, že Moskva zinscenovala niekoľko tzv. „divadelných prímerí“, ako ich označili vojenskí experti. A ani napriek viacerým pokusom amerického prezidenta Donalda Trumpa presvedčiť ruského lídra Vladimira Putina, aby sa s Ukrajinou rozprával.
Naopak, mnohí sa domnievajú, že Moskva plánuje novú letnú ofenzívu na Ukrajine s cieľom upevniť svoje územné zisky na juhu a východe krajiny, ktorú jej sily čiastočne okupujú. Ak bude táto ofenzíva úspešná, mohla by Rusku poskytnúť väčšiu vyjednávaciu silu v budúcich rokovaniach.
Hoci sa v súčasnosti zdá, že Rusko nie je ochotné hľadať mier, narastajúce ekonomické a vojenské tlaky doma, a to od dodávok vojenskej techniky a náboru vojakov až po sankcie na vývozy, ktoré generujú príjmy, ako napríklad ropa, by mohli podľa CNBC faktormi, ktoré Moskvu nakoniec dotlačia k rokovaciemu stolu.
Pristúpi napokon Vladimir Putin na priame rokovania o ukončení vojny na Ukrajine?
„Rusko sa bude snažiť zintenzívniť ofenzívne operácie, aby si vytvorilo tlak počas rokovaní, ale tento tlak sa nedá udržať donekonečna,“ uviedol Jack Watling, hlavný výskumný pracovník pre pozemné vojenské operácie v londýnskom Kráľovskom inštitúte spojených služieb (RUSI) v analýze.
Podľa Watlinga sa ruské zásoby vojenskej techniky zo sovietskej éry – vrátane tankov, delostrelectva a bojových vozidiel pechoty – začnú vyčerpávať niekedy do polovice jesene. To znamená, že schopnosť Ruska nahradiť straty bude závisieť výlučne od toho, čo dokáže nanovo vyrobiť.
„Zároveň, hoci Rusko dokáže s aktuálnym spôsobom náboru vojakov viesť ešte dve vojenské kampane, ďalšie ofenzívy po roku 2026 si pravdepodobne vyžiadajú ďalšiu nútenú mobilizáciu, čo predstavuje politickú aj ekonomickú výzvu,“ dodal Watling.
Tlaky v ruskej ekonomike silnejú
Medzitým sa nad ruskou vojensky orientovanou ekonomikou začínajú sťahovať temné mraky. Čelí totiž nielen medzinárodným sankciám, ale aj vnútorným tlakom, ktoré sú vo veľkej miere dôsledkom vojny. Ide hlavne o prudkú infláciu či vysoké náklady na potraviny a výrobu, ktoré dokonca aj samotný Putin označil za „znepokojujúce“.
Ruská centrálna banka zatiaľ pokračuje v politike vysokých úrokových sadzieb (na úrovni 21 %) s cieľom znížiť infláciu, ktorá v apríli dosiahla 10,2 %. V máji banka uviedla, že síce prebieha dezinflačný proces, no „na návrat inflácie k cieľovej úrovni 4 % v roku 2026“ bude potrebné dlhšie obdobie prísnej menovej politiky. Zatiaľ však výrazné spomalenie ruskej ekonomiky prekvapilo viacerých ekonómov.
To, čo začína Rusko obzvlášť bolieť, sú faktory mimo jeho kontroly, vrátane sprísnenia sankcií voči ruskej „tieňovej flotile“, čiže plavidlám, ktoré nelegálne prepravujú ropu s cieľom obísť sankcie zavedené po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Ide aj o pokles cien ropy v dôsledku globálnej colnej politiky Donalda Trumpa, ktorá tlmí dopyt.
Nižšia cena ropy podľa analytika RUSI Jacka Watlinga vážne obmedzí ruské príjmy, zatiaľ čo jej zásoby sa postupne míňajú. Ak západní spojenci dokážu udržať a posilniť snahy o oslabenie ruskej ekonomiky a ukrajinské sily zabránia Rusku do Vianoc dosiahnuť hranice Doneckej oblasti (na východe Ukrajiny), potom bude Moskva čeliť tvrdým rozhodnutiam, aké náklady je ešte ochotná znášať na pokračovanie vojny. „Za takýchto okolností môžu Rusi prejsť od potemkinovských rokovaní k skutočným rokovaniam,“ dodal Watling.
