oPeniazoch.sk, Redakcia
Aktuálne otrasy na finančných trhoch môžu mať dopady aj na slovenskú ekonomiku. Tá síce vykazuje pomerne solídny rast, no pri najhoršom scenári ďalšieho vývoja by sme mohli podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka negatívne dôsledky pocítiť na konci tohto roka.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček upozorňuje, že to nie je tak dávno, čo sme boli svedkami výrazných prepadov na finančných trhoch – covid, vojna na Ukrajine, alebo dávnejšie európska dlhová a svetová ekonomická kríza. „V prostredí globálne prepojených ekonomík nie je prekvapením, že vývoj na jednom konci sveta, môže negatívne ovplyvniť situáciu aj inde. Niekedy majú krízy a následné reakcie na trhoch konkrétne pomenovanie, avšak častejšie sú dôsledkom prirodzeného striedania sa ekonomického cyklu,“ uvádza Boháček.
V posledných dňoch sa podľa jeho slov zdá, že jedna z takýchto „epizód“ ekonomiky sa mohla začať. Na trhoch sme v závere minulého týždňa videli výpredaje na akciovom trhu po zverejnení údajov z amerického trhu práce, ktoré mohli naznačiť hrozbu prichádzajúcej recesie. V predchádzajúcich dňoch sme videli silné poklesy technologických akcií na čele s matkou pokroku umelej inteligencie – firmy Intel.
„Dnes sme videli najvýraznejší prepad japonského indexu Nikkei od roku 1987, kryptomeny vymazali 270 miliárd USD v trhovej kapitalizácii, bezpečné aktíva ako japonský jen, či štátne dlhopisy rastú. Navyše finančné médiá sú plné titulkov o znižovaní technologického portfólia veľkých hráčov (vrátane Warrena Buffetta) a o hromadení hotovosti,“ vymenúva Boháček. V takomto prostredí sa podľa jeho slov zdá, že centrálne banky môžu byť v obavách o vývoj ekonomiky tlačené viac do uvoľnenejšej menovej politiky.
Budú mať otrasy na finančných trhoch negatívny dopad na slovenskú ekonomiku?
Slovenská ekonomika však podľa posledných údajov vykazuje solídny rast. V prvom štvrťroku hrubý domáci produkt Slovenska rástol medziročne o 2,7 percenta, čím patríme medzi premiantov eurozóny, inflácia sa znížila blízko „zdravej úrovne“ dvoch percent, nominálne aj reálne mzdy rastú pri silnom trhu práce a spotreba je najsilnejšia za posledné roky, čo umocňuje pozitívne čísla z ekonomiky.
„Pozitívny mix je narúšaný od začiatku roka problematickým vývojom v priemysle a sektore nehnuteľností a stúpajúcim vládnym dlhom. Výrobný sektor trápi najmä utlmený rast nemeckého dopytu, a stavebníctvo a viaceré ďalšie na kapitál náročné odvetvia a firmy, sužuje najmä vysoké úrokové zaťaženie v porovnaní s poslednými rokmi,“ dodáva analytik. To malo však v dohľadnej dobe klesnúť a aj nemecká ekonomika vykazovala náznaky zlepšenia, čo naznačovalo slnečnú oblohu nad nami. Posledné udalosti na trhoch však môžu podľa Boháčka vytvoriť mračná, ktoré sa negatívne prejavia aj na našom domácom raste.
Klesajúce sadzby by mohli priniesť ďalší stimul
Paradoxne, tento negatívny vývoj najprv môže pôsobiť na náš rast ešte viac stimulatívne, keďže úrokové sadzby ECB môžu klesať rýchlejšie, a teda tak ako potrebujú zmieňované sektory. „Očakávania potreby znižovania úrokových sadzieb sa môžu prehĺbiť spolu s črtajúcou sa hrozbou recesie. Situácia ďalej však už môže byť zložitejšia. Následne, bude ďalší smer závisieť od situácie v západoeurópskych krajinách a od toho, ako dokážu ustáť negatívne externé tlaky,“ upozorňuje Tomáš Boháček.
Aj keď môžu byť dôsledky aktuálneho vývoja na trhoch pre nás negatívne, pri najhoršom scenári, by sme ich mohli pocítiť až na konci roka. Dovtedy sa situácia môže stabilizovať, ak ekonomika zaznamená iba cyklické zachvenie, nie krízu v pravom slova zmysle. Posledný vývoj na rade finančných aktív podľa analytika naznačuje skôr korekciu predchádzajúceho bezbrehého optimizmu, ako základ dlhšie trvajúceho útlmu.
Dobré časy netrvajú večne
„Riziká však nikdy nemožno podceňovať a aj súčasná situácia nám opäť ukazuje, ako dokáže byť vývoj premenlivý a že dobré časy netrvajú nikdy večne, na čo by mal pamätať aj štát. Dobré časy sme na šetrenie nevyužili, naopak sme posilňovali svoj rast cez expanziu dlhu. Výnosy 10-ročných domácich vládnych dlhopisov sa pohybujú aktuálne na 3,25 percenta, pričom si myslíme, že pri pokračujúcej negatívnej nálade na trhoch, budú dopytované aj domáce dlhopisy, čím by mal výnos skĺznuť späť pod 3 percentá, ktoré sme naposledy videli na jeseň 2022,“ dodáva Boháček.
Z celkového pohľadu tak môže platiť, že súčasné problémy nám pomôžu v tom, čo nás doteraz trápilo najviac – vysoké úroky a náklady na dlh. Trvanie a magnitúda výpredajov rizikových aktív bude vytvárať hranicu medzi posilnením nášho rastu a jeho prepadom. „Čím bude situácia dlhšie trvať, tým väčšie bude riziko prenosu na naše „motory rastu“. Naopak, istá korekcia je pre nás veľmi želateľná a môžeme z nej vytvoriť príležitosť na širšie založený rast ekonomiky. Zatiaľ je dnes polojasno, mračná sú však na obzore,“ uzatvára analytik 365.bank.
