Pozícia dolára ako svetovej rezervnej meny číslo jeden už desaťročia stojí na pevných základoch. Dominanciu, ako sa zdá, neohrozuje ani stále rastúci americký verejný dlh či problémy miestneho bankového sektora. Môže však dolár niekedy o svoju dominantnú pozíciu prísť? Podľa analytikov VÚB banky to v ďalekej budúcnosti teoreticky možné je. Jeho nástupca však môže byť do veľkej miery prekvapením.
Silnú pozíciu dolára podčiarkuje takmer 90-percentný podiel americkej meny na devízovom trhu. Vďaka svojej likvidite je tak dolár vynikajúcim sprostredkovateľom aj pri výmene dvoch rozličných mien. V tretine až polovici svetového obchodu sa totiž fakturuje v dolároch a tento podiel je dlhodobo pomerne stabilný, píšu v analýze ekonómovia VÚB banky. Ako toto celé ale vzniklo?
Nástup dolára po druhej svetovej vojne
Dolár začal svoju dominanciu budovať už po druhej svetovej vojne. Základom bol brettonwoodský menový systém. Princípom tohto systému bolo, že jednotlivé meny boli naviazané pevným kurzom na dolár, ktorý bol zase naviazaný na zlato. Vtedajší výmenný kurz predstavoval možnosť výmeny trójskej unce zlata za 35 dolárov. Dominanciu ďalej posilňovala prítomnosť dolára v medzinárodných transakciách a zahraničnom obchode.
Veľká dominancia americkej meny sa však nepáčila vtedajšiemu francúzskemu prezidentovi Charlesovi de Gaullovi, ktorý sa rozhodol, že francúzske devízové rezervy vymení za zlato. Problémom však bolo, že americká centrálna banka nemala dostatočné zlaté rezervy na vyplatenie všetkých dolárov prúdiacich vo svete, čo sa nakoniec podpísalo pod koniec zlatého štandardu.
Dolár si však aj naďalej udržal svoju silnú pozíciu. „Táto dominantná pozícia dolára sa potom ďalej posilňovala prostredníctvom sieťového efektu: čím populárnejší bol obchod v americkej mene, tým viac sa rozvíjal aj trh s dolármi mimo Spojených štátov, pretože krajiny sveta si doláre požičiavali napríklad na platbu dovozov z USA, čím rástla aj jeho úloha ako likvidného rezervného aktíva,“ uvádzajú analytici z VÚB banky. V posledných rokoch však sledujeme mierne oslabenie jeho dominancie.
Prečo dôvera v dolár klesá?
Jednou z hlavných príčin oslabenia amerického dolára ako svetovej rezervnej meny je rastúci verejný dlh. Jeho mimoriadne vysoká hodnota zodpovedá až takmer 130 percentám hrubého domáceho produktu krajiny. Len pre porovnanie, hodnota verejného dlhu eurozóny je niekde na úrovni 90 percent HDP a v prípade Slovenska sa momentálne pohybuje pod 60-percentami.
Dôvere v americký dolár nenahráva ani spôsob navyšovania dlhového stropu, ktorý sa už neraz stal nástrojom politikárčenia. Vojnu medzi republikánmi a demokratmi sme pritom zažili iba nedávno. Republikáni, ktorí držia v snemovni väčšinu, nemali záujem o navýšenie dlhového stropu bez zavedenia výdavkových škrtov. Demokratický prezident Joe Biden a predseda Snemovne Kevin McCarthy, ktorý zastupuje stranu republikánov, nakoniec dospeli k dohode v hodine dvanástej a odvrátili americkú platobnú neschopnosť. Tá by mohla spôsobiť veľké straty spoločností a krajín, ktoré držia svoje devízové rezervy v amerických dolároch.
Oslabenie amerického dolára spôsobujú aj problémy amerického bankovníctva. V nedávnej minulosti sme zaznamenali bankrot viacerých bánk. Krach First Republic Bank bol dokonca najväčší bankrot banky od veľkej hospodárskej krízy v roku 2008. Ako dodávajú analytici VÚB banky, dôveru stráca aj Federálny rezervný systém a jeho schopnosť udržania finančnej stability.
Silná ekonomika, slabá mena
Pozíciu dolára ako svetovej rezervnej meny však momentálne nemá šancu ohroziť ani čínsky jüan. Jeho pozíciu svetovej meny totiž výrazne dehonestuje čínska menová a exportná politika. Čínska vláda oslabuje pozíciu čínskeho renminbi, vďaka čomu čínski exportéri dostávajú za vyvezený tovar väčší počet jüanov. Čínskej mene nenahráva ani proexportná politika, následkom ktorej má Čína vysoký prebytok platobnej bilancie.
Okrem jüanu či iných svetových mien by však šancu na získanie dominancie mohli získať aj digitálne meny. „Okrem klasických štátnych mien sú tu teoreticky aj iní konkurenti, či iné faktory vplývajúce na postupné znižovanie dôležitosti dolára ako svetovej meny číslo jeden. Jedným z nich sú platobné systémy podobné tomu so skratkou SWIFT, ktorý využívajú najmä krajiny Západu,“ píše sa v analýze zverejnenej VÚB bankou.
Zlato ako bezpečný prístav
Dominancia amerického dolára by však v ďalekej budúcnosti skončiť mohla. „Aj keď multipolárny systém viacerých svetových mien podľa všetkého tak skoro čakať nemôžeme, v druhej polovici tohto storočia by sa teoreticky mohol stať realitou spolu s tým, ako sa podiel USA na svetovej ekonomike postupne znižuje,“ prognózujú analytici VÚB banky.
V prípade ak by mal dolár výrazné problémy, úlohu bezpečného prístavu by pravdepodobne prebralo zlato. Tento fakt potvrdzuje aj to, že zlatu sa počas kríz nadpriemerne darí. Ani v takomto prípade by však USA nemuseli zúfať, pretože americká centrálna banka má s 8130 tonami najväčšie zásoby zlata z pomedzi všetkých krajín. Na druhom mieste sa umiestnilo Nemecko a bronzovú priečku obsadilo Taliansko. Prvú päťku uzatvára Francúzsko a Rusko.
